Staroveký Rím
Apeninský polostrov
- nachádzal sa v južnej Európe na Apeninskom polostrove
Prírodné a klimatické podmienky: polostrov je hornatý, pozdĺž neho sa tiahne pohorie Apeniny, nížiny sa nachádzajú na pobreží. Najúrodnejšou časťou bol sever - nížina v oblasti rieky Pád. Pobrežie Itálie je málo členité = nevhodné na budovanie prístavov. Podnebie tu bolo miernejšie ako v Grécku, vlhšie.
Osídlenie Itálie: prvé kmene, kt. si podmanili pôvodné obyvateľstvo prišli do Itálie začiatkom 1. tisícročia. Dostali spoločný názov - Italikovia. Okolo 9. st. osídlili severozáp. časť Itálie Etruskovia, v 8. st. osídlili juh Itálie Gréci a v 5. st. sever Itálie (oblasť Pádskej nížiny) Gálovia - Kelti. Podľa nich je územie pomenované - Predalpská Gália.

Najvyspelejšími kmeňmi v Itálii boli Gréci (skôr) a Etruskovia. Etruskovia pochádzali z egejskomaloázijského ľudu, do Itálie prišli po mori. Čerpali z kult. dedičstva starých otrokárskych štátov, abecedu prevzali od Grékov. Zaoberali sa poľnoh., chovom dobytka, remes. výrobou a moreplavbou. Obchodovali s Grékmi , so sev. Afrikou a s Feníciou. Nevytvorili na území Itálie centralizovanú ríšu, ale jednotlivé mestské štáty, kt. boli vybudované, plné palácov, chrámov, hrobiek. V staviteľstve vedeli využiť klenbu a oblúk.

Periodizácia rímskych dejín :
1. Rímske kráľovstvo (753 - 510 pnl.)
2. Rímska republika (510 - 31;27 pnl.)
3. Rímske cisárstvo (31;27 pnl. - 476 nl.)

Rím založil podľa legendy v r.753 pnl. Romulus (spolu s bratom Rémom ho mala vychovávať vlčica a mali byť potomkami bohov - rodové korene mýtických dvojičiek mali siahať až za hradby obliehanej Tróje). V histórii bolo 7 rímskych kráľov - doživotne volení s najvyššími poctami (Romulus, Numa Pompilus, Tullus Hostilius, Ancus Marcius, Tarquinius Priscus, Servius Tullius a Lucius Tarquinius Superbus). Zloženie obyv:
1.VLÁDNUCA vrstva = pôvodní obyv. Patricijovia (patres = otcovia = zakladatelia pôvodných rímskych rodín, boli najv. vlastnici pozemkov. Mali všetky občianske práva, hlasovali v sneme)
2.PODRIADENÁ vrstva = Plebejci (plebs = ľud), podmanené obyv., roľníci remeselníci. Nemali obč. práva, nemohli sa zúčastňovať hlasovania v sneme, náb. obradov, boli osobne slobodní)
= Proletári - bezzemkovia

Servius Tulius (6. kráľ) - uskutočnil v kráľovstve reformy, rozdelil obyv. na 5 tried podľa majetku, každá trieda mala postaviť a vyzbrojiť armádu tzv. stotiny (centúrie) a podľa počtu postavených centúrií mali počet hlasov v centrálnom sneme.
Tarqinius Superbus (zať Servia) - dal svojho svokra zavraždiť a získal trón. Nastolil v Ríme krutovládu, kt. spôsobila odpor Patricijov a tak ho celá spol. v r. 510 pnl.
s celou rodinou vyhnala = koniec kráľovstva.
Spoločenstvo rovných - rímska republika
510 pnl.- vyhnanie 7. Kráľa - vznik republiky, v kt. majú vládnuce postavenie Patricijovia. Po vzniku republiky sa prehlbujú rozpory medzi Patricijmi a Plebejcami, kt. bojujú o obč. práva v Ríme. Konflikt sa vyhrotil v r. 494 pnl., kedy Plebejci opustili Rím a odišli na Svätú horu. Hosp. život Ríma sa ochromil a Patricijovia, aby donútili Plebejcov k návratu, musia im urobiť ústupky. Povolili Plebejcom právo voliť svojich zástupcov tribúnov ľudu (2-10), kt. mali právo veta - možnosť prekaziť každé rozhodnutie konzulov okrem vojenských rozkazov. Osoba tribúna ľudu bola nedotknuteľná. Tribún nesmel opustiť mesto a Plebejcom musel byť k dispozícii non-stop. Súd v Ríme zostal v moci Patricijov, kt. súdili podľa zvykového práva. Preto Plebejci bojujú za spísanie zákonov a v r. 450 pnl. si vynútili spísanie „Zákonov 12- tich tabúľ“ = kodifikované zvykové právo - medené tabule boli vystavené na hl. námestí v Ríme na Fóre. V r. 300 pnl. sa zavŕšilo zrovnoprávnenie Plebejcov a Patricijov. (Plebejci mohli byť zvolení za konzulov).

Správa republiky:
-2 konzuli -volení na 1 rok, spravovali štát v hosp. i voj. veciach, mali súdnu moc
- senát - poradný tábor konzulov. Riadil štát v oblasti verejných prác, administratívne záležitosti, zásobovanie republoky.
V čase vojny menujú konzuli jedného diktátora, kt. mal polroka neobmedzenú moc.

Dobytie Itálie
Ovládnutie Itálie prebiehalo počas bojov Plebejcov s Patricijmi.
Po páde kráľovstva začína boj proti Etruskom a ich moc v sev.-záp. Itálii je podlomená okolo r. 400 pnl. R. 387 pnl.hrozí Rímu veľké nebezpečenstvo, vpadli Gáli do Ríma a opustili ho len za veľké výkupné. Najv. súperom v južnej Itálii pre Rím boli gr. kolónie a z nich najsilnejšia - mesto Tarent. Tarent si zavolal na pomoc proti Rímu epírskeho kráľa Pyrhu, kt. prišiel bojovať do Itálie s bojovými slonmi. Tu Pyrhos Rimanov porazil, ale po bitke vyhlásil: „Ešte jedno takéto víťazstvo a nezostane mi ani jeden vojak“ - Pyrhovo víťazstvo = víťazstvo za cenu obrovských strát. Vojna Rímu s Pyrhom bola zdĺhavá, ale nakoniec ho Rimania porazili. A tak v r. 270 pnl. získal Rím nadvládu nad celou Itáliou okrem Predalpskej Gálie (federácia).

Boj Ríma o nadvládu v Stredomorí = PÚNSKE VOJNY
Kartágo bola fenická kolónia, kt. bola založená na území sev. Afriky (dnešný Tunis). Kartáginci boli vynikajúci moreplavci a obchodníci, plavili sa po celom stredozemnom mori a dostali sa už do Atlantiku. Kartágo si zakladalo svoje kolónie v Stredozemí (Sicília, Korzika, Sardínia, pobr.