Bolo to najv. povstaním otrokov v rím. impériu, kt. sa zúčastnilo 70 000 povstalcov. Vodcom povstania bol Spartakus, otrok, pôvodom Trák, bol učiteľom šermu v gladiátorskej škole v Kapue. Zorganizoval sprisahanie a útok otrokov z tejto školy a pokúsil sa nimi opustiť Itáliu a vrátiť sa do svojich domovov. Postupne sa k nemu pridávajú aj zbedačení italskí roľníci a zbehnutí otroci z rím. latifundií (opevnili sa na Vezuve). Rím. boháč Crassus zorganizoval armádu, kt. povstalcov porazila. V boji zomiera aj Spartakus a na ceste z Kapuy do Ríma bolo na výstrahu ukrižovaných 6 000 otrokov.
Po porážke povstania sa pomery v republike neskonsolidovali, ale kríza sa prehlbuje. Najviac ťažili z rozporov v Itálii velitelia, kt. veľkú časť svojej koristi rozdávali svojim vojakom a tým získavali pevnú, vernú a silnú armádu. Rím, ale na tento úkor slabne. Títo velitelia sa spájajú s ctižiadostivými politikmi, kt. začínajú v Itálii boje o moc - pokračujú obč. vojny.

Vojenská reforma Gaia Mária
Gaius Márius bol konzul, preslávil sa vo výbojoch v sev. Afrike proti Numídskemu kráľovstvu, kde vádol kráľ Jugurth. Porazil ho a priniesol domov obrovskú korisť. Uskotočnil voj. reformu, podľa kt. mohli vstupovať do armády
aj bezzzemkovia - po 16-tich rokoch služby im bola pridelená pôda na doživotie. Márius získal reformou veľa priaznivcov z ľudu = populári (z ľud. zhromaždenia). Reforma však mala aj odporcov, bohatých otrokárov na čele s Kornéliom Sulom (spolbojovník Mária v Afrike), kt. sa nazývali optimáti (=najlepší, predstavitelia senátu).
Rozpory medzi populátmi a optimátmi prerástli v Ríme do obč. vojny medzi Máriom a Sulom. Počas vojny vznikol nový vojnový konflikt na východe, kde pontský kráľ Mitriadates zaútočil proti kmeňom, kt. boli pod nadvládou Ríma. Senát vyslal armádu Sulu poraziť Mitriada na východe. Počas jeho neprítomnosti mal moc v rukách Márius s populármi. Po návrate Sulu pokračuje obč. vojna, v kt. Márius zomiera, populári strácajú moc i vodcu a Sula sa stáva víťazom. Sulova diktatúra
Sula nastolil veľmi tvrdý teror, vydáva zoznamy politicky nepohodlných ľudí - PROSKRIPCIE (nemajú právo na obhajobu). Týchto ľudí mohol hocikto beztrestne zabiť a ešte dostal časť z jeho majetku (- degradácia rím. práva o niekoľko storočí späť). Sula odstupuje v r. 79 pnl. kvôli chorobe a v r 78 pnl. zomiera.

I. Triumvirát
V r. 60 pnl. založili traja najmocnejší a najobľúbenejší politici tajný spolok tzv. I.TRIUMVIRÁT s cieľom uchopiť moc Itálie a rozdeliť si ju.
Crassus - porazil Spartakovo povstanie. Neskôr zahynul v bojoch na východe proti Parthom - 53 pnl..
Pompeus - správca v Hispánii.(Za ženu mal Caesarovu dcéru)
Gaius Július Caesar - uskutočnil výboje do Gálie (8 výprav) - dielo: Zápisky a vojne Galskej. Na týchto výpravách získal obrovskú korisť, kt. plynula do Ríma, pripojil k impériu novú kolóniu Gáliu, čím získal obrovskú popularitu (58-50 pnl.). Po smrti Crassa začína obč. vojna medzi Pompeom a Caesarom. Pompeus závidel Caesarovi úspech a preto organizuje v Ríme proti nemu protivníkov, kt. presadili v senáte, že Caesara zbavili funkcie správcu v Gálii, mal rozpustiť armádu a vrátiť sa do Ríma. Caesar váha mimo Ríma pri hraničnej rieke Rubicon a vyslovuje známu myšlienku:
„Kocky sú hodené!“ Prekračuje rieku a postupuje na Rím = zač. obč. vojny. V Ríme nastal chaos, Pompeus uteká na východ, Caesar stabilizuje pomery v Ríme a odchádza do Hispánie, kde získava časť Pompeovej armády a prenasleduje Pompea na východ. Pri záp. pobreží Grécka bol Pompeus porazený a uteká do Egypta, kde ho egypt.šľachta zavraždila. V Egypte dopomohol Caesar Kleopatre na trón (+ mali syna = vplyv Ríma na Egypt) a potom sa vypravil smerom na východ proti synovi Mitridata, Farnakovi. Farnakova armáda sa pred légiami rozpŕchla a tak Caesar posiela do Ríma krátku správu:„Veni, Vidi, Vici“ (Prišiel som, videl som, zvíťazil som) = pri Zele.
Caesarova politika bola politika „chleba a hier“ (každý, aj ten najchudobnejší mal právo na chlieb zadarmo a mohol sa zúčastniť na zábave v kolóseu).
V r. 44 pnl. bol Caesar zavraždený v Ríme (na schodoch senátu) Brutom a ďalšími, pretože sa chcel vyhlásiť za kráľa.

Druhý tiumvirát a zánik republiky
V r 43 pnl. zakladajú II. TRIUMVIRÁT politici:
Oktavianus - adoptívny syn Caesara, dedič jeho majetkov. Mladý, neznámy, privítaný s poctami. Nebol však caesarovec.Keď chcel Antonius pomstiť jeho otca, pridal sa na stranu protivníkov.
Marcus Antónius - blízky priateľ Caesara
Lepidus - náčelník Caesarovej jazdy
Tento triumvirát je na rozdiel od prvého založený sa súhlasom senátu. Potlačili republikánov a rozdelili si moc:
Oktaviánus - správca záp. provincií a Itálie
Antónius - správca vých.
provincií, žil v Egypte s dcérou Oktaviána
Lepidus - najvyšší kňaz
Antónius mal v Egypte milostný vzťah s Kleopatrou VII z rodu Ptolemájovcov, bezhlavo jej daroval východorímske dŕžavy, čo vyvolalo odpor Ríma na čele s Oktaviánom. Medzi Antóniom a Oktaviánom vzniká obč. vojna, kt. sa končí rozhodujúcou bitkou pri Grécku pri myse Aktion v r. 31 pnl. Kleopatra s Antóniom ušli z bojiska do Grécka, kde spáchali samovraždu. Oktaviánus = víťaz = samovládca. Nastáva zánik rímskej republiky - vznik cisárstva.