Rané cisárstvo
1.principat 27pnl. .-284 pnl.
- Octavianovi bol v r .27 pnl. pridel.titul AUGUSTUS (vzneseny), nechal sa zvolit do vsetkych dolezitych organov: konzul, diktator, tribun ludu, pontifex maximus,cenzor (najvyssi uradnik,ocenoval majetok rims.ludu)
- jeho politika dostala nazov chlieb a hry
- rozsiril uzemie Rima az po Ryn a Dunaj
- po Octavianovi vladol
NERO(54-68nl)
- zacal vladnut despoticky, zneuzival svoju moc, doslo k 1.prenasledovaniu krestanov-zabity Sv.Peter a Pavol samovrazda.
TITUS(79-81nl)
- RR zapletena do zidovskej vojny a ziskala izraels.kralovstvo => Titov vitazny obluk
- v r.79 nl.vybuchla sopka Vezuv
TRAiAN(98-117nl)
-RR najv. uzem.rozsah posl.uspesny vybojny panovnik
HADRIAN(syn Trajana)-venuje sa len obr.vojnam a zac.stavat opevnenia Hadrianov val (oddeloval Britaniu od barbars.uzemia)
MARCUS AURELIUS(161-180nl)-predst.stoickej filozofie,viedol obr.vojny,zabezp.vych.hranice proti Markomanom a Kovadom
COMODUS (jeho syn)-opak svojho otca,udrziaval uzke vztahy s barbarmi(vyuzival ich,aby mohol ovladnut Rim)

PRICINY ZANIKU PRINCIPATU:
1.Postup.barbarizacia armady
2.nedostatok otrokov, pracu otrokov museli nahradit Rimania
3.nedostatok kovov a bohatstva

Neskoré cisárstvo a koniec západorímskej ríše
Dioklecián (284-305nl) - keď nastúpil na trón, bola ríša v ťažkej hosp. a polit. situácii. Zriekol sa titulu principa a začal sa považovať za neobmedzeného vládcu a podľa vzoru orientálnych panovníkov sa vyhlásil za stelesnené božstvo. Uskutočňuje reformy :
1, Administratívna reforma - rozdelil ríšu na dve časti (neskôr tri)- západnú a východnú, určil si spoluvládcu, pričom on spravoval východnú
2,vojenská reforma - zvýšil stav armády, doplnil ju dobrovoľníkmi, roľníkmi, barbarskými zajatcami a povinne museli narukovať aj synovia veľkostatkárov. 3.peňažná reforma - zaradil hodnotné zlaté mince, aj strieborné a bronzové. Stanovil max. cenu tovarov a min. hranicu mzdy. Snažil sa oživiť remeslá a obchod.
Prenasledoval kresťanov, v roku 304 nl. vydáva Krvavý Edikt - podľa neho musel každý občan impéria priniesť obetu rímskym bohom a kto odmietol, bol popravený - masové popravy kresťanov. Dal zničiť ich posvätnú knihu a uväzniť kňazov, zakázal výstavbu kresťanských chrámov a ostatné dal zrušiť. V roku 305 sa sám vzdáva vlády, odchádza do Dalmácie (dnešný Split), kde dožil svoj život a podnikal (pestoval melóny).

Konštantín - prevzal systém reforiem od Diokleciána a rozdelil ríšu na 4 časti - Orient, Ilíria, Itália a Gália. Preniesol hlavné mesto na miesto bývalej gréckej osady Byzancion a vybudoval veľkolepú kópiu Ríma - Konstantinopolis. V roku 313 vydáva tzv. Milánsky Edikt ,ktorý zrovnoprávnil kresťanské a rímske náboženstvo, kresťanstvo sa stalo ďalším štátnym náboženstvom ( prijal ho na smrteľnej posteli). Kresťanom vrátil modlitebne, mohli zastávať aj najvyššie úrady a na mieste, kde zomrel námestník Peter (svätý Peter), dal postaviť kresťanskú baziliku (v 15. storočí zbúraná) a tam vznikol Chrám Sv. Petra. Daroval Cirkvi Lateránsky palác.
Po smrti Konštantína sa prehlbuje kríza rímskeho impéria. V roku 395 zomiera cisár Theodosius a ríša sa delí na Západorímsku a Východorímsku a obidve časti sa vyvíjajú úplne samostatne. Z Východorímskej sa neskôr stala Byzantská ríša.

Jednou z príčin zániku Západorímskej ríše boli útoky barbarských kmeňov. Okolo roku 375 prišli na územie severného pobrežia Čierneho mora mongolské kočovné kmene Húnov so svojím vodcom Attilom = „bič boží“. Pohyb Húnov spôsobil posuny ostatných barbarských kmeňov na území Európy. Na východe v oblasti Čierneho mora žili Ostrogóti a v oblasti delty Dunaja žili Vizigóti. Dochádza k sťahovaniu národov. Vizigóti požiadali vých.-rím. Cisára, aby im dovolil usídliť sa za Limes Románus pod Dunajom a Ostrogóti prechádzajú do oblasti Balkánu. Vizigóti opúšťajú po nezhodách územie vých.-rím. ríše a prenikajú do Itálie, kde si zakladajú Vizigótske kráľovstvo. Z Hispánie vytlačili Vandalov, ktorí prešli do Afriky, kde si založili Vandalské kráľovstvo. V roku 455 nl. vypálili a vyplienili Rím, desaťtisíce obyvateľov predali do otroctva alebo vyvraždili. Rím opúšťa aj cisár, odchádza do Raveny.
Za 20 rokov (od 455 do 475) sa vystriedalo 7 cisárov, ktorí boli iba bábkami v rukách germánskych veliteľov.
V roku 475 rímsky patricij Orestes zbavil moci posledného z nich a vyhlásil za cisára svojho neplnoletého syna Romulusa. V roku 476 žiadali Germáni od Oresta pozemky v sev. Itálii a keď ich odmietol, zabili ho. Za kráľa vyhlásili Germána Odoakera. Na území Itálie vzniká barbarské kráľovstvo = Odoakerova ríša.