vtrhli germánske kmene do Panónie
začali markomanské vojny (168 - 180).
rimania pokračovali v bojoch na sever od Dunaja a v rokoch 179 - 180 zvíťazili nad Markomanmi a Kvádmi
počas vojny zanechali nápis na trenčianskej skale
po smrti marka Aurelia dokončil Commodus vojnu mierom
v polovici 4. stor. nájazdy barbarov opäť zosilneli
opravovali sa staršie tábory
374 - Kvádi v spojení so Sarmatmi zaútočili na Panóniu. rímske vojská viedol Valentinianus (zomrel)
rimania uzavreli mier
na územie Slovenska Rimania viac nevkročili

Slovania v strednej európe a počiatky slovenských dejín
Slovanské kmene pôvadne sídlili na sever od Karpát, na východ od riek Odry a Visly a na západ od Dnepra. Už koncom 4. stor. časť Slovanov spolu s Gótmi prekročila dolný Dunaj a zastavila sa na hraniciach Byzantskej ríše. V tom prvé vlny Slovanov zasiahli východné Slovensko. V 6. storočí začali do karpatskej kotliny prenikať kočovné kmene tureckých Avarov. Časť slovanských kmeňov si podmanili, ostatné znepokojovali neustálymi lúpežnými nájazdami. Na začiatku 7. st. utrpeli porážku od Byzantskej ríšea onedlho proti Avarom vypuklo povstanie Slovanov.

Do čela povstania starých Slovákov sa postavil franský kupec Samo, ktorý dokázal Avarov porziť. Po víťazstve sa stal Samo kráľom a tak vznikol prvý štátny útvar západnych Slovanov - nazvaný Samova ríša (623-659). Správy o Samov a jeho kráľovstve zanechal franský kronikár Fredegar. Centrom Samovej ríše bola pravdepodobne Bratislava alebo Nitra. Neskôr sa samo dostal do sporov medzi franským kráľom Dagobertom, ktorý vyslal svoje vojsko proti nemu. Samo porazil Frankov 632.r v bitke pri Vogastisburgu , vytvoril silné kráľovstvo, keď však umrel jeho ríša zanikla.
Po zániku Samovej ríše vytvorili starí Slovania niekoľko kmeňových kniežatstiev. Začiatkom 9. storočia boli najvýznamnejšie a najsilnejšie nitrianske a moravské kniežatstvo. Kniežatá medzi sebou často bojovali a pokúšali sa o rozšírenie vlastných území.
Pribinovo kniežatstvo v nitre - prvý štátny útvar našich predkov

O najstaršej minulasti Slovákov sa dozvedáme z archeologických pamiatok. Starí Slovania, predkovia dnešných Slovákov žili v údoliach riek. Na miernych vyvýšeninách si stavali dediny a neskôr aj rozsiahle hradiská. Opevňovali ich priekopami a valmi s drevenými palisádami. Vchádzalo sa do nich cez mohutné drevené brány chránené vežou. Taká pevnosť stála aj nedaleko Pobedima pri Pieštanoch. Chránila svojich pred nepriateľom. Za hradbami hradísk žili zruční remeselníci, ktorí vedeli taviť železo a iné kovy. Okrem nich tu žili aj bohatí veľmoži. V 7. a 8. stor sa rozvíjalavýroba železných nástrojov, výroba keramiky na hrnčiarskom kruhu.....atď.