Slovensko od praveku ku Veľkomoravskej Ríši

starší paleolit - človek so vzpriamenou postavou, ohniská - Spišské podhradie a Vyšné Ružbachy. kostrové pozostatky sa nenašli.
stredný paleolit - osídlenie v blízkosti termálnych prameňov, na sprašových terasách. Odliatok lebky = Gánovce pri Poprade, čelová kosť zo Šale.
mladý paleolit - nový druh - sapiens sapiens, zber a lov, najstaršie pamiatky v Cejkove pri trbišove a Venuša z Moravian pri Prešove
stredná doba kamenná - oteplovanie, teplomilné rastliny a zvieratá, zlepšenie podmienok, používanie lukov, šípov, lyží, saní.....
neolit - produktívny spôsob hospodárenia, kultúrne plodiny, domáce zvieratá, nádoby z keramiky. Nový životný štýl z Blízkeho Východu. Budovanie stálych osád.Sídla sa budovali predovšetkým pri riekach, potokoch. Osady => viacpriestorové kolové domy. Jednotlivé časti domov boli oddelené = monogamné rodiny. V blízkosti stavieb stavali zásobovacie jamy. Choval sa dobytok, ovce, kozy a pod. Lov bol iba doplnok. Pes sa stal domácim zvieraťom.

eneolit - ľudia začali obrábať pôdy pomocou dreveného radla. Obrobili väčšie plochy. Vzniká patriarchát. Novým prvkom je ovládnutie techník tavenia kovov. staršia doby bronzová - rozvinula sa dobytkárstvo. Deľba práce pokročila. Vznikajú bojovníci :-). Sídla vybudované na vyšších miestach. Spracovanie bronzu.vyrábali sa stále aj veci z kameňa a dreva. Územie Slovenska bolo dopravnou križovatkou. Pochovávanie v skrčenej polohe=> žiarové hroby.
stredná doba bronzová - mohylová kultúra.
mladšia doba bronzová -silné opevnené hradiská , žiarové pochovávanie, výroba úžitkových predmetov, chov dobytka, stavba obydia a opevnenia, spracúvanie kostí a parohov.
staršia doba bronzová - tažba železa, keramika z gréckeho prostredia vyrobená na hrnčiarskom kruhu, sociáln adiferenciácia v pochovávaní, centrálne opevnené osady.
mladšia doba železná - na Slovensku boli Kelti. Keltské osydy sa nachádzali v ohybe Dunaja, v povodí riek Ipeľ, Hron, Žitava a Nitra.

od juhu postupovali rímske vojská, ne území dnešného Rakúska zriadili provinciu Noricum a dnešného Z Maďarska provinciu Panóniu.
podnecovali rozpory medzi Germánmi
v priebehu 1. a 2. storočia pokračovali v budovaní staníc na sever od Dunaja
v poslednej tretine 2. stor.
vtrhli germánske kmene do Panónie
začali markomanské vojny (168 - 180).
rimania pokračovali v bojoch na sever od Dunaja a v rokoch 179 - 180 zvíťazili nad Markomanmi a Kvádmi
počas vojny zanechali nápis na trenčianskej skale
po smrti marka Aurelia dokončil Commodus vojnu mierom
v polovici 4. stor. nájazdy barbarov opäť zosilneli
opravovali sa staršie tábory
374 - Kvádi v spojení so Sarmatmi zaútočili na Panóniu. rímske vojská viedol Valentinianus (zomrel)
rimania uzavreli mier
na územie Slovenska Rimania viac nevkročili

Slovania v strednej európe a počiatky slovenských dejín
Slovanské kmene pôvadne sídlili na sever od Karpát, na východ od riek Odry a Visly a na západ od Dnepra. Už koncom 4. stor. časť Slovanov spolu s Gótmi prekročila dolný Dunaj a zastavila sa na hraniciach Byzantskej ríše. V tom prvé vlny Slovanov zasiahli východné Slovensko. V 6. storočí začali do karpatskej kotliny prenikať kočovné kmene tureckých Avarov. Časť slovanských kmeňov si podmanili, ostatné znepokojovali neustálymi lúpežnými nájazdami. Na začiatku 7. st. utrpeli porážku od Byzantskej ríšea onedlho proti Avarom vypuklo povstanie Slovanov.

Do čela povstania starých Slovákov sa postavil franský kupec Samo, ktorý dokázal Avarov porziť. Po víťazstve sa stal Samo kráľom a tak vznikol prvý štátny útvar západnych Slovanov - nazvaný Samova ríša (623-659). Správy o Samov a jeho kráľovstve zanechal franský kronikár Fredegar. Centrom Samovej ríše bola pravdepodobne Bratislava alebo Nitra. Neskôr sa samo dostal do sporov medzi franským kráľom Dagobertom, ktorý vyslal svoje vojsko proti nemu. Samo porazil Frankov 632.r v bitke pri Vogastisburgu , vytvoril silné kráľovstvo, keď však umrel jeho ríša zanikla.
Po zániku Samovej ríše vytvorili starí Slovania niekoľko kmeňových kniežatstiev. Začiatkom 9. storočia boli najvýznamnejšie a najsilnejšie nitrianske a moravské kniežatstvo. Kniežatá medzi sebou často bojovali a pokúšali sa o rozšírenie vlastných území.
Pribinovo kniežatstvo v nitre - prvý štátny útvar našich predkov

O najstaršej minulasti Slovákov sa dozvedáme z archeologických pamiatok. Starí Slovania, predkovia dnešných Slovákov žili v údoliach riek. Na miernych vyvýšeninách si stavali dediny a neskôr aj rozsiahle hradiská. Opevňovali ich priekopami a valmi s drevenými palisádami. Vchádzalo sa do nich cez mohutné drevené brány chránené vežou. Taká pevnosť stála aj nedaleko Pobedima pri Pieštanoch. Chránila svojich pred nepriateľom. Za hradbami hradísk žili zruční remeselníci, ktorí vedeli taviť železo a iné kovy. Okrem nich tu žili aj bohatí veľmoži. V 7. a 8. stor sa rozvíjalavýroba železných nástrojov, výroba keramiky na hrnčiarskom kruhu.....atď.
Vo franských kronikách sa spomínajú mená dvoch panovníkov, nitrianskeho kniežaťa Pribinu a kniežaťa moravanov mojmíra. Pribina bol prvým historicky doloženým panovníkom predkov dnešných Slovákov. V roku 828 dal Pribina postaviť prvý kostol v NItre a dal ho vysvetiť arcibiskupovi Adalramovi pri jeho ceste do Panónie.V roku 833 mojmír Pribinu z NItri vyhnal. Pribina ušiel aj so vojou družinou ku Radbotovi do Zadunajska. Od nemeckékráľa dostal ako léno územie okolo Blatenského jazera (Balatonu). Vystaval tam hrad Blatnohrad. Mojmír vytvoril nový štát, ktorý nazývame Veľká Morava. meno hlavného mesta nepoznáme...no druhým naj mestom bola Nitra. Sídlil tu následník kniežacieho trónu, budúci vládca Veľkej Moravy. V Nitre sídlil aj biskup.

Po vnútorných nepokojoch v Moravkom kniežatstve Ľudovít Nemec dosadil na trón Rastislava (Mojmírov synovec). Aj po pripojení Slovenska k Moravskému sa zachovala určitá forma vlastnej správy, ktorú reprezentova Rastislavov synovec Svätopluk. Pripojením Slovenska Moravské kniežatstvo získalo rozsiahle územia a možno hovoriť o Veľkomoravskej ríši.Pôsobenie Pribinu, vznik štátu. ako aj šírenie kresťanstva považujeme za kľúčové udalosti našich dejín.

Rozmach Veľkomoravskej ríše za Rastislava a Svätopluka
V roku 846 zaútočil východofranský kráľ Ľudovít na Moravských Slovanov. Ustanovil za ich knieža Rastislav, Mojmírovho synovca. Rastislav sa chcel zbaviť franskej nadvlády aj v cirkevnej. Roku 862 vypravil do Byzantska posolstvo byzantskému cisárovi Michalovi III. Prednieslo prosbu, aby do ich krajiny poslal učiteľov. V roku 863 prišli na Veľkú Moravu bratia Konštantín a Metod. Na svoje poslanie boli dobre pripravení. Konštantín preložil do slovienčini náboženské knihy a modlitby (PROGLAS). Vytvoril aj prvé písmo v dejinách Slovenska, hlaholiku.

Tým položil základy slovanského písomníctva. Založili slovanské učilište, kdevychovávali a vzdelávali svojich pomocníkov a nástupcov. Šírili kresťanstvo, kultúru, vzdelanosť, písomníctvo, literatúru, ale aj zákonodárstvo a poriadok v spoločenskom živote. Nemohli však vysvätiť svojich kňazov. Prišli na pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma kde ich privítal Hadrián II. Konštantín sa v Ríme utiahol do kláštora prijal menno Cyril a ko 42-ročný zomrel. Pápež menoval metoda za arcibiskupa. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu. Vyše 10 rokov viedol a organizoval cirkevný život Veľkej Moravy. Zasvätil jej zvyšok svojho života. V roku 885 zomrel a určil svojho nástupcu Gorazda.
Svätopluk sídlil v Nitre. BOl synovcom Rastislava.
Rozpory medzi Svätoplukom a Rastislavom využívali panovníci Východofranského kráľovstva, ktorí chceli Veľkú Moravu ovládnuť. oku 870 vydal rastislav Rastislav príkaz aby Sätopluka zabili. Ktosi však Svätopluka varoval a sám Rastislav sa chytil do pasce (oslepili ho). Vzápetí sa dostal do franského zajatia aj sám Svätopluk. Frankovia obsadili slovansé hradiská, no domáce obyvateľstvo sa vzbúrilo a vyhnalo ich z krajiny. Frankovia sa preto pripravovali poraziť ich s veľkým a silým vojskom. Svätopluka oslobodili a postavili ho na čelo vojska.

Pripravil im krvavú porážku 871 (Frankom). Svätopluk sa stal vládcom Veľkej Mravy. Podrobil si aj ľud okolitých krajín. Veľká Morava sa premenila na silný štát. Hradiská z čias VM sa odkryli v Brtislave, na Devíne, v Nitre na Vyšehrade....atď.
Úpadok Veľkej moravy nastáva po úmrtí Svätopluka.Ríša sa už len zmenšovala. Ako prví sa odtrhli Česi a Lužickí Srbi. Oveľa nebezpečnešie boli vnútorné rozpory. Svätoplukov nástupca MOjmír II. bojoval o vládu s mladším bratom Svätoplukom II. Nepriatelstvo využívali Frankovia, ktorí niekoľkokrát vtrhli na územie VM. MOjmír II. dokázal ríšu ubrániť.....avšak pred nájazdom Maďarov už nie. Veľká mOrava sa rozpadla na menšie kúsky.