to podporoval, aby oslabil vplyv východnej cirkvi zatvárali kláštory, konfiškovali cirkevnú pôdu.
V druhej polovici 9. storočia je západná a východná cirkev opäť v konflikte pri pokresťančovaní Bulharov. Byzanská cirkev na čele s patriarchom Fotiom nesúhlasí so zasahovaním západnej cirkvi na Balkánskom poloostrove. V 9. storočí východná cirkev začala označovať západnú za nepravovernú a seba za pravovernú t. j. pravoslávnu.
Ďalšie príčiny rozkolu vyplývajú z rozdielov v kultúre, v obradoch, v liturgickom jazyku (napr. hostia má byť z kvaseného, alebo nekvaseného cesta). Okolo roku 450 pápež Lev I. Veľký, sv. (440-461) zaviedol pre rímsku Cirkev trojdňový pôst (streda, piatok, sobota) tri razy do roka, neskoršie kantry. V tomto roku sa začal svätiť sviatok Nanebovzatie Panny Márie a biskup Mamert vo Vienne (Francúzsko), zaviedol vo svojej diecéze krížové dni ako spoločné modlitby a procesie za odvrátenie prírodných katastrôf.
Pred rokom 600 sa v kresťanskom umení objavuje kríž- krucifix. Približne z tohto obdobia pochádza kamenný. bohato zdobený kríž v antickej Geruláte (dnešné Rusovce pri Bratislave). Obrovskú úlohu v cirkvi zohráva pápež Gregor I. Veľký. Ako prvý pápež, si sám zvolil titul vyjadrujúci pokoru Servus servorum Dei- Sluha sluhov Božích. Okolo roku 600 zozbieral cirkevné spevy do Antifonára. Do jedného celku zhromaždil hudbu ovplyvnenú mnohými národmi a kultúrami a zaviedol tzv. gregoriánsky spev (chorál), čo bol začiatok novej etapy vo vývoji cirkevnej hudby.
Kedy vlastne vznikala kresťanská Európa?
Šírenie kresťanstva na západe: GÓTI prijali kresťanstvo z Konstantínopola, keď v roku 341 patriarcha Eusébios vysvätil biskupa Wulfila. Odtiaľ sa šírilo kresťanstvo germánskym národom. VIZIGÓTI sa usídlili v Gálii, založili v roku 419 ríšu s hlavným mestom Tolosa (dnešné Toulouse). Po roku 589 prijal katolícku vieru kráľ Rekkared a potom celý národ. FRANKOVIA prijali kresťanstvo v roku 496, keď kráľ Chlodvik prijal v Remeši krst od katolíckeho biskupa Remigia. Frankovia boli hrdí na svoje kresťanstvo. Svedčí o tom zákon Lex salica (okolo roku 510), v ktorom je zaznamenané staré kmeňové právo Frankov. Začína sa slovami: „nech žije Kristus, ktorý miluje Frankov! Nech ochraňuje ich ríšu, napĺňa svetlom svojej milosti ich vodcu, chráni ich vojsko, je oporou viery, prepožičiava mier, radosť a šťastie- on, Pán všetkých vladárov, Ježiš Kristus.“
Kresťanstvo na britských ostrovoch: Britské ostrovy sťahovanie národov veľmi nepostihlo. Cirkev tu bola taká životaschopná, že vysielala do Európy misionárov, aby opäť zakladali a utvrdili kresťanské obce.