Vojtech, ktorý po úteku z Čiech pokresťančuje pohanských Sasov.
Pri mnohých slovanských národoch sa v súvislosti s kresťanstvom spomínajú mená Konštantína a Metoda, ktorí pôsobili u Slovienov a Moravanov. Tí dostali vieru začiatkom 9. storočia z Pasova a Soľnohradu (Salzburgu). V roku 828, alebo 830 bol v Nitrianskom kniežatstve posvätený prvý kresťanský kostol- najstarší na území Slovenska a prvý vôbec v strednej a východnej Európe. Kostol sv. Emeráma dal postaviť knieža Pribina a prišiel ho posvätiť salzburský arcibiskup Adalrám. V roku 863 na pozvanie panovníka Rastislava vyslal byzanský cisár Michal III. na územie Veľkomoravskej ríše solúnskych bratov Konštantína Filozofa a Metoda. ich úlohou bolo šíriť kresťanstvo v jazyku, ktorému by Slovieni rozumeli. Dôkladne sa na misiu pripravili. Zostavili písmo- hlaholiku, do staroslovienčiny preložili evanjeliár, texty rímskej liturgie, žalmy a spovedné formuly. Konštantín k svojmu prekladu napísal báseň Proglas, čiže Predslov k sv. evanjeliu. Po príchode na Veľkú Moravu založili učilište, kde vychovávali budúcich kňazov. Vyučovalo sa v ňom v reči Veľkomoravanov. V roku 867 odchádzajú do Ríma. Tu pápež Hadrián I. (867-872) schváli staroslovienčinu ako liturgickú reč. Konštantínovo zdravie sa však veľmi zhoršilo. Chorý vstúpi v Ríme do gréckeho kláštora. Tam prijal rehoľné meno Cyril a 14. februára 869 zomrel. Metod sa stal arcibiskupom Veľkej Moravy a Panónie so sídlom v Sirmiu. Proti menovaniu Metoda za arcibiskupa protestovali duchovní z oblasti hovoriacej po nemecky. Do cyrilometodského obdobia spadajú prvé stopy najstaršej hudobnej kultúry na území Slovenska. V gregoriánskom choráli sa prejavili staroslovienske prvky, žalmy a iné duchovné piesne sa začali spievať v reči ľudu. V roku 880 pápež Ján VIII. Potvrdil samostatnú cirkevnú správu na čele s arcibiskupom Metodom. Po smrti Metoda sa jeho nástupcom stal sv. Gorazd. Svätopluk však vyhnal z krajiny všetkých jeho žiakov a nástupcov. Prijme ich bulharský vládca Boris I. Michal (+907) a šíria kresťanstvo na území jeho ríše.
Ako sa šírilo a upevňovalo kresťanstvo, mnohí ľudia túžili obetovať a zasvätiť svoj život Bohu. Utiahli sa do ústrania, aby modlitbami a prísnym spôsobom života, slúžili Bohu. Spočiatku to boli jednotlivci, neskôr sa spájali s ďalšími ľuďmi rovnakého zmýšľania, a tak vznikali rehole- spoločenstvá s presne určenými pravidlami. Rehoľníci sa zriekli akéhokoľvek majetku, ostávali slobodní a zaväzovali sa poslúchať predstaveného. Po čase si tieto spoločenstvá začali budovať príbytky, z ktorých sa vyvinuli kláštory- domy, kde spoločne žili, pracovali a modlili sa. V kláštoroch platila prísna klauzúra (z lat. clausus= uzavretý).