Jezuiti pôsobili medzi ľudom, zakladali školy, univerzity, podporovali vzdelanie, kultúru- to všetko v duchu rekatolizácie. Reformácia nezasiahla Španielsko, Taliansko a Portugalsko. Celá ďalšia Európa bola už silne poznačená reformačným hnutím. Po protireformácii sa značná časť obyvateľstva vrátila do lona katolíckej cirkvi. Smutnou etapou v dejinách katolíckej cirkvi bolo obdobie inkvizície. V roku 1231 pápež ustanovil cirkevný súd (inkvizíciu), ktorý sa zaoberal ľuďmi, hlásajúcimi bludné učenie (kacírmi) a inovercami. Inkvizícia pôsobila najmä v Španielsku. Počas protireformácie mala potláčať protestantizmus.
V Anglicku kráľ Henrich VIII. vypovedal poslušnosť pápežovi a vyhlásil sa za hlavu cirkvi v Anglicku. Tým sa odtrhol od katolíckej cirkvi a založil anglikánske spoločenstvo- neplatia dane pápežovi, ignorujú príkazy z Ríma, zrušených je tritisíc kláštorov. Základom anglikánskej cirkvi je kalvinizmus. Táto reforma platí v Anglicku dodnes. Za vlády Alžbety I. sa reformácia úplne presadí- angličtina sa používa ako bohoslužobný jazyk. Ďalším protestantským náboženským smerom je kalvinizmus. Zakladateľom bol francúzsky reformátor Ján Kalvín (1509-1564), pôsobiaci v Ženeve. Kalvínovo učenie sa ešte za jeho života rozšírilo do už spomínaného Anglicka, Francúzska, Škótska, Holandska, Uhorska a Poľska a konštituovalo sa ako reformovaná cirkev. Kalvín zaviedol prísny náboženský poriadok. Na jeho dodržiavanie dozeralo konzistórium tvrdo trestajúce tých, ktorí ho porušili. Cirkevný poriadok odstránil z kostolov výzdobu, zakazoval tance, divadlo, spoločenskú zábavu i hru v karty. Tí, čo sa vzpierali Kalvínovej teokracii, boli vyhnaní mesta. Viacerí kritici učenia a metód tohto reformátora skončili na hranici. Kalvinizmus sa snažil zaviesť prísnu mravnosť, presadzovali nariadenia obmedzujúce slobodu jednotlivca aj s použitím násilia. Prvé veľké objaviteľské cesty koncom 15. storočia otvorili pre Európu veľké možnosti. Od samého začiatku slúžili na získanie bohatstva a rozšírenie politickej moci. Šíri sa však aj kresťanstvo. Španieli a Portugalci považovali za vec cti, spolu s podrobením krajiny vyhubiť v nej pohanstvo a niekedy i násilne tam uviesť kresťanskú vieru. Za prvého misionára Ameriky sa pokladá Katalánec Bernard Boil. Zakladateľom cirkvi v Mexiku je františkán Juran de Zumarraga. Misionári spočiatku domorodcov pokrstili len ak rozbili modly svojho kultu. Považovalo sa to za znak ochoty prijať kresťanstvo. Kresťanská výchova sa ponechávala na neskoršie. Po krste misionári venovali veľkú starostlivosť uvádzaniu do kresťanského života.