Zrušil Diokléciánov odkaz a roku 324 zjednotil rozdelenú ríšu, no pritom založil v starom meste Bysantion východné hlavné mesto a premenoval ho na Konstantinopolis. Keď roku 476 Rím padol do rúk Vandalov a zanikla Západorímska ríša, cisári pokračovali vo vláde na základe rímskych princípov vo východnej časti ďalších tisíc rokov.

Fórum centrum moci:
Rímske Fórum (Forum Romanum) bolo centom vlády, náboženstva, obchodu a verejného života. Pôvodne to bolo otvorené trhovisko, ale generácie staviteľov ho zaplnili chrámami pre mestských bohov a bazilikami, ktoré sa používali na obchod a jednania, rečniskom (rostra), z ktorého senátori rečnili zástupom, radnicou (curia), kde sa stretával senát, a oblúkmi oslavujúcimi vojenské víťazstvá. Bronzové tabuľky, na ktorých boli napísané rímske zákony, sa uchovávali v chráme na Fóre spolu s národným pokladom. Tu sa udiali alebo prediskutovali všetky dôležité udalosti počas dlhých dejín republiky a cisárstva.

Vláda:
Vláda bola dobre organizovaná: patricijovia- vlastníci pôdy- a plebejci- obyčajní slobodní muži- tvorili zhromaždenie zvané comitia. Volili dvoch konzulov, ktorí viedli armádu a štát, a tribúnov zastupujúcich plebejcov. Každodennú prácu vykonával magistrát. Senát, rada patricijov a bývalých členov magistrátu, radil konzulom pri ich rozhodnutiach. Patricijské spôsoby:
Patricijské rodiny tvorili rímsku aristokraciu. Pozostávali zo šľachticov vlastniacich pôdu, ktorých predchodcovia mali určitú moc od čias etruských kráľov. Patricijovia mali zvláštne privilégiá. Spočiatku sa iba oni mohli stať členmi magistrátu a senátormi. Neskôr sa mohol stať konzulom aj obyčajný človek alebo plebejec, a vtedy sa automaticky stával šľachticom. Bohatí Rimania, patricijovia, zvyčajne vlastnili veľké pozemky- latifundiá, na ktorých mali vidiecke domy alebo vily. Časť roka žili v Ríme, časť na vidieku. K veľkým mestským domom patrili aj dvory a hospodárske budovy. Každá domácnosť mala niekoľko otrokov na drobné práce, bohaté rodiny ich mali stovky. Niektorí otrokári boli krutí. Ostatní sa starali o to, aby sa verný otrok stal slobodným človekom, keď jeho pán zomrel. Zopár otrokom sa podarilo mať pritom vlastný obchod a prípadne si mohli kúpiť slobodu. Oslobodení otroci ešte vždy nemali rovnaké práva ako rímski občania, ale ďalšia generácia- ich deti- už tieto práva dostali. Keď sa otrok stal slobodným, tiež mohol mať otrokov.
Vzdelanie:
Rímske deti učili ich matky. Bohaté rodiny posielali dievčatá a chlapcov vo veku sedem rokov do súkromných škôl. Niektoré rodiny si prenajímali tútorov, ktorými boli často vzdelaní Gréci v otroctve, aby učili ich deti doma.