Učitelia boli prísni a často deti tvrdo trestali. Deti sa učili čítať, písať a aritmetiku. Písali zaostrenými paličkami na voskové tabuľky, potom ich vyhladili a používali znova. Niektorí chlapci išli vo veku 12 rokov na ďalšie vzdelanie a učili sa gréčtinu, dejepis, geometriu, astronómiu a rečníctvo.
Manželstvo:
Medzi patricijmi bolo manželstvo obchodnou zmluvou. Pri svadbe drží ženích v jednej ruke svadobnú zmluvu a druhou rukou nevestu. Zmluva bola dôležitým dokumentom určujúcim všetky zodpovednosti a podmienky manželstva. Ženích ako nová hlava domácnosti mal legálne kontrolovať rodinné pozemky, majetky, všetky deti z manželstva a často aj novú manželku. Rodinné povinnosti sa týkali aj mnohých ďalších príbuzných: bratanci a sesternice, strýčkovia, tety a starí rodičia boli spolu zviazaní komplikovanými zväzkami práv a povinností.

Spoločenský život v meste:
Rímski občania si mysleli, že ich mesto bolo tým najúžasnejší miestom na svete.
Bolo tam vidieť ľudí a tovar zo všetkých provincií ríše. Ulice boli plné vojakov, sprievodov
a náboženských procesií. Senátori sa škriepili a inšpirovali masy na Fóre. Circus maximus ponúkal preteky, v Koloseu sa konali hry a predstavenia, ba dokonca aj na miestom trhovisku bolo vidieť predavačov rýb, ako sa bijú o zákazníka. Rimania trávili veľa času vonku, kde stretávali priateľov a vybavovali si obchodné záležitosti. Ulice boli také plné ľudí, že počas dňa bola zakázaná jazda vozmi. Spisovateľ Iuvenalis to opísal takto: “Niekto vás lakťom štuchne do rebier, potom vás niekto buchne dlhou tyčou, iný trámom zo stavby alebo vínnym sudom. Ulice sú špinavé- nohy máme obalené blatom a niekto nám po nich skáče.
Hostiny:
Jedlá nosili otroci a podávali ich na nízkych stoloch. Hostia sa rozvaľovali na ležadlách a jedli prstami. Pilo sa víno, niekedy osladené medom. Kosti a zvyšky jedál hádzali hostia na dlážku, kde sa o čistotu starali psy. Rimania radi a často usporadúvali hostiny. Preslávené sú lukulské hody, ktoré poriadal Lucius Licinius Lucullus.
V kúpeľoch:
V prvom storočí n. l. postavili Rimania komplex bazénov na prírodnom prameni v meste Bath v Anglicku. Boli tam bazény s vlažnou, horúcou a studenou vodou, podobne ako v iných rímskych kúpeľoch. Ľudia navštevovali verejné kúpele, lebo iba málo domov malo vlastné kúpeľne. Najprv sa ponorili do bazéna, a potom si natreli telo olejom. Sluha im olej zotrel kosťou alebo kovovým pásom. Profesionálni tréneri, zavše bývalí gladiátori, pomáhali návštevníkom cvičiť špeciálne cviky.