Dalo sa tam čítať, klebetiť, odpočívať.

Chlieb & hry:
V Circu maxime sa vozataji do ostrých zákrut za jasotu 250 000 divákov s vidinou štedrého ocenenia alebo výhod od cisára. Vozatajské družstvá mali štyri kone. Družstvá boli rozdelené podľa farieb- modrej, zelenej, červenej a bielej- a každá sa spájala s inou politickou klikou. Diváci na pretekoch vsádzali na víťaza, pričom hádky a bitky neboli vzácnosťou. Circus maximus založili etruskí králi a počas celej histórie Ríma ho vláda využívala na hry a predstavenia, aby sa ľudia zabávali. Spisovateľ Iuvenalis povedal, že Rimania sa dali ľahko uspokojiť iba chlebom a hrami. Cisári často vyhlasovali verejné sviatky plné sprievodov, hier a osláv zadarmo, aby oslávili vojenské víťazstvo alebo vlastné narodeniny. Medzi tradičné oslavy patrili sviatky úrody a dni venované pocte bohovi Jupiterovi. Od 2. stor. pred n. l. sa usporadúvali aj gymnastické zápasy- päťboj (beh, skok, zápasenie, box a hod diskom).

Pochovaní sopkou:
Keď sa ráno 24. augusta 79 n. l. obyvatelia Pompejí- mesta vzdialeného asi 200 km od Ríma- zobudili, všimli si kúdole dymu, ktoré stúpali z blízkej sopky Vezuv. Popoludní padal popol a kúsky ľahkého kamenia- pemzy. Zo sopky sa ozývali výbuchy. Do piatej popoludní napadalo niekoľko stôp popola a pemzy, začali sa rúcať strechy. Prestrašený ľudia vybehli von a zotrvali tam až do polnoci, keď mesto zaplavili horúce mraky plynu a kamene.
Popol, jedovatý plyn a kamene padali na Pompeje a neďaleké mesto Herculaneum celú noc. Niekoľkým obyvateľom sa podarilo ujsť na pobrežie, ale väčšinu zasypali kamene alebo sa udusili popolom a plynom. Pompeje pokryli dva metre lávy a pochovali divadlá, domy, trhoviská a obyvateľov mesta. Tak to ostalo 1700 rokov. V 19. storočí tam začali kopať archeológovia a objavili rímsku civilizáciu zakonzervovanú v popole, akoby sa tam zastavil čas.

Rímske légie:
V počiatkoch republiky bolo vojenstvo záležitosťou neprofesionálov. Vojakov vyberalo každoročné zhromaždenie vlastníkov pôdy. Každý neplatený regrút si priniesol vlastnú zbraň a brnenie a ochraňoval iba vlastné mesto. V dobe rozširovania ríše sa armáda zmenila. Légie boli stále a profesionálne. Vojaci boli platení, vybavení zbraňami a brnením, a boli vycvičení bojovať s nepriateľmi ďaleko od Ríma. Pomocné jednotky, domorodí vojaci z pohraničných krajín, sa po službe v armáde mohli stať rímskymi občanmi. Spolu s nimi Rím disponoval armádou s 300 000 mužmi. Noví regrúti sa učili pochodovať, plávať a bojovať v „plnej poľnej“ so zbraňami, ktoré boli dvakrát také ťažké ako skutočné, aby zosilneli. Cvičili s mečmi a ťažkou kopijou s kovovým koncom, zvanou pilum.