Vojaci nosili prilby, brnenie z kovových doštičiek pripevnených na kožené remence, čižmy alebo sandále a v zime plášť. Vo vojenských táboroch bývali kasárne, dielne, trhovisko, kúpele, divadlo a oltár, kde sa konali obety bohom pred bitkou a po nej. Vojaci stavali tábory do štvorca a obkolesili ich valmi alebo hradbami. Vojaci tiež po celej ríši stavali cesty, aby Rím mohol rýchlo vyslať sily na obranu vzdialených provincií. Legionári slúžili 20 rokov. Po skončení služby dostávali veteráni ako dôchodok pozemky alebo peňažnú odmenu.

Sláva, ktorá sa nazýva Rím:
Keď roku 117 n. l. zomrel cisár Traianus, rímska ríša mala rozlohu 5 miliónov km2 a zahŕňala 43 cudzích provincií. Provincie odvádzali Rímu dane a keď sa podrobili rímskej nadvláde, dostávali zadarmo školy, knižnice, divadlá, cirkusy, obilie pre chudobných a obchodné výhody. Rímske zákony boli rovnaké v celej ríši a légie ochraňovali provincie pred nájazdmi nepriateľov.
Ale výhody, ktoré prinášala rímska civilizácia, neboli schopné udržať v celku taký veľký štát navždy. Pohraničné kmene znova a znova útočili na hranice a vzbury v armáde raz priviedli obľúbeného vojvodcu k moci, inokedy ho moci zbavili. Keď roku 286 Dioklecián rozdelil ríšu, vypukli spory medzi jej časťami. Usadlíci zo severu zamierili do dnešného Španielska a Talianska; samotný Rím bol dvakrát dobytý a vyplienený. Roku 476 armáda germánskych kmeňov zbavila cisára trónu a skončila sa dlhá vláda Ríma nad svetom.

Použitá literatúra:
Kolektív autorov: Staroveké civilizácie, SLOVART Bratislava 1999
Kamenický M. a kol.: Lexikón svetových dejín, SPN Bratislava 1997.