Doprava

Autá
Nicolas Cugnot skonštruoval samoohybný stroj poháňaný parou už v roku 1769. Jeho parný motor však bol priťažký a pomalý, a teda nepraktický. O storočie neskôr iný Francúz Etienne Lenoir vyvinul ľahký a výkonný spaľovací motor podobný tým, ktoré sa používajú v dnešných autách. Lenoir namontoval svoj motor na starý kočiar tak, že poháňal kolesá pomocou reťaze. Nápad sa ujal a čoskoro boli zostrojené prvé experimentálne vozidlá. Mnohé, podobne ako Lenoirovo, boli založené na kočiaroch, preto prvé autá dostali pomenovanie „kočiare bez koní“. V roku 1885 sa prvé autá z dielne Karla Benza v nemeckom Mannheime začali predávať verejnosti.

Vlaky
Predobraz železnice poznáme už spred 4 000 rokov. Od Babylončanov, ktorí tlačili vozíky po kamenných žľaboch. Vek železníc sa však skutočne začal až v roku 1804, keď Angličan Richard Trevithick prvý raz viedol po koľajniciach parný rušeň. Prvé železnice sa stavali na odvoz uhlia z baní. V roku 1825 však pionieri železníc George Stephenson a jeho syn Robert otvorili premávku na prvej železnici na prepravu cestujúcich zo Stocktonu do Darlingtonu. O päť rokov neskôr bola otvorená trať medzi Liverpoolom a Manchesterom, čím sa začala obrovská konjunktúra budovania železníc a do roku 1855 vznikla rozsiahla sieť tratí po celej Európe i v Severnej Amerike.
Lode
Prvé člny niekedy vznikali tak, že sa vypálilo vnútro kameňa. Ľahšie a lepšie ovládateľné, ale zasa menej pevné kanoe sa vyrobilo tak, že sa na drevenú kostru natiahla zvieracia koža, ako v prípade rybárskych lodiek coracles, ktoré dodnes môžeme vidieť na walleských riekach, alebo sa prútený trup potiahol živicou, ako sa ešte dnes robia v Iraku loďky gufa. V Mezopotámii, kde v močiaroch rástli rozsiahle plochy šašiny, sa člny zhotovovali z trstinových otepí. Pred 4 000 rokmi stavitelia lodí v Egypte zhotovovali plavidlá dlhé až 40 metrov tak, že pospájali tisíc i viac malých drevených doštičiek a zviazali ich silnými povrazmi z trávy. Do roku 1 000 pred n. l. fénickí kupci statočne odolávali nástrahám Atlantického oceánu v pevných námorných lodiach z dlhých dosák z libanonského cédra, spojených drevenými rebrami. Let balónom

Dňa 21. novembra 1783 sa v Paríži vzniesli do výšky dvaja muži v papierovom balóne, naplnenom horúcim vzduchom, od bratov Montgolfierovcov. O dva týždne neskôr ďalší dvaja vzduchoplavci leteli ponad Paríš v pogumovanom hodvábnom balóne, naplnenom plynným vodíkom. V 19. storočí bolo lietanie v balónoch módou. Od 60. rokov 20. storočia sa požívajú bezpečnejšie balóny na horúci vzduch. Vzducholode

Balóny leteli iba vtedy, keď ich unášal vietor. Preto v roku 1852 Francúz Henri Giffard zhotovil balón v tvare cigarety s vrtuľami poháňanými parou, aby bol ovládateľný. Neskôr mali vzducholode benzínové motory a pevnú kostru. Tak vznikli prvé veľké lietajúce stroje. Do konca 20. rokov obrovské vzducholode prevážali ľudí cez Atlantik s pohodlím zaoceánskych parníkov. Horľavá náplň spôsobila sériu katastrf, a tak zanikli.

Zdroje:

encyklopédia -