Aj pre túto variantu platí už zmienená námietka.
Anglický archeológ Petrie, ktorý si predstavoval, že bola postavená iba jediná rampa, ktorá mala smerovať kolmo ku strane pyramídy a s jej rastúcou výškou sa zvyšovala. Základným nedostatkom Petrieho teórie je obrovská spotreba materiálu na stavbu samotnej rampy. Podľa Petrieho by síce bola postavená zo sušených tehál, hliny a piesku a bola spevnená drevenými kladami, ale jej celkový objem by bol skoro rovnaký, ak nie väčší, ako objem samej pyramídy. A tiež: kedy a kým a hlavne kam by bola po dokončení pyramídy rampa odstránená? Tak veľké množstvo materiálu by sa pri vykopávkach muselo v okolí pyramídy preukázať, a to sa zatiaľ nestalo.
Základnú slabinu Petrieho teórie v mnohých ohľadoch prekonáva Dieter Arnold. Ten rovnako počíta s jedinou, kolmo na stranu pyramídy vedenou rampou. Na rozdiel od Petrieho však Arnold predpokladá, že rampa mala omnoho skromnejšie rozmery a končila vo vnútri pyramídy. Stavebný materiál by bol v tomto prípade využitý dvojnásobne efektívne, teda na stavbu rampy a pyramídy zároveň. Aj keď Arnoldova teória vyzerá dosť realisticky, i ona má závažnú slabinu, a to spôsob dokončenia hornej časti pyramídy vrátane usadenia monolitu na samom vrchole.
Na záver si ešte povedzme aký je pôvod slova „pyramída“. Niektorý toto slovo odvodzujú od špeciálneho matematického, či geometrického termínu per-em-us , ktorý sa vyskytuje v Rhindovom metematickom papyruse a vyjadruje výšku pyramídy. Ďalší ho odvodzujú od gréckeho slova pyr „oheň“, alebo dokonca pyramis, označenie pre „koláč z pšeničnej múky“, dnes by sme povedali „bábovku“. Sami starí Egypťania mali pre pyramídu označenie mer a v hieroglyfických nápisoch ju znázorňovali ako biely (vápencový) ihlan stojaci na úzkom čiernom prúžku (na zemi).
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie