(Ktorý amfiteáter je najznámejší?) Najznámejší na svete je tzv. amfitáter Flaviovcov v Ríme. Bol prvý, ktorý v hlavnom meste vybudovali celý z kameňa, a stal sa najveľkolepejším, aký kedy svet videl.
Oficiálny názov amfiteáter Flaviovcov pripomína troch cisárskych staviteľov, pochádzajúcich z rodu Flaviovcov. Zakladateľ dynastie bol Vespasianus, ktorý túto prestížnu stavbu začal. Jeho syn Titus ju po roku 80 po Kr. s veľkolepou slávou odovzdal verejnosti. Obrovskú stavbu dokončili až za vlády jeho brata a následníka Domitiana, posledného Flavia. Neďaleko staveniska stála vtedy známa svetová pozoruhodnosť. Vyše 35 metrov vysoká socha cisára Nera, ktorú po páde a samovražde tyrana na rozkaz jeho následníka Vespasiana premenili na sochu boha Slnka Sola. Táto kolosálna postava dala neskôr amrfiteátru Flaviovcov ľudový názov: Koloseum. Tradovalo sa že o Koloseu možno hovoriť len v superlatívoch. Nie je to prehnané, lebo na stavbe je takmer všetko výnimočné. Veľkosť, krása, odvážna konštrukcia, geniálne premyslenmý systém chodieb, schodísk a hál a mnohé iné. Neznámi stavitelia z mnohých nápadov a podnetov vytvorili čosi, čo tu ešte nikdy nebolo. A to právom patrí k vrcholným výkonom stavebného a inžinierskeho umenia.

(Aké veľké bolo Koloseum?) Podľa vzoru amfiteátrov z provincií postavili Koloseum nad oválnym pôdorysom. Rozmery boli na vtedajšiu dobu skutočne rozsiahle. Bolo dlhé 189 metrov, široké 156 metrov, výška nad štyrmi poschodiami 57 metrov a obvod 527 m. Vnútorný priestor poskytoval miesto pre 50 000 divákov. Obrovská masa ľudí prichádzala na miesta cez 76 oblúkov (spolu ich bolo 80) na prízemí stavby. Premyslený systém chodieb a schodísk viedol diváka od každého číslovaného vchodu priamo na miesto. Ostatní návštevníci Kolosea, ktorí vošli iným vchodom, mu pri tom neprekážali. Týmto spôsobom aj vyše desaťtisícové publikum mohlo dosiahnuť alebo opustiť miesta za niekoľko mínút. Dva zo štyroch vchodov boli pre verejnosť nepístupné, viedli k lóži cisára a jeho hostí. Dva ďaľšie boli určené na slávnostný pochod gladiátorov. Veľkolepo pôsobila aj aréna. Bola 86 metrov dlhá a 54 metrov široká. Jej dlážka pod pieskom bola z dosák a drevených príklopov, ktoré sa nad časťou pivničných priestorov dali otvárať a zatvárať. Tak sa rýchlo dostali ľudia i zvieratá do arény. Nad murovaným vencom Kolosea sa týčilo 240 drevených stĺpov, na ktoré sa pomocou rahien dala natiahnuť obrovská kruhovitá strecha „velum". Zložitú činnosť pri rozvinutí a zvinutí plachiet zabezpečovali dôstojíci a námorníci vojenskej flotily z Neapolského zálivu. Podľa popisu súčasníkov bývali strechy rôznofarebné: žlté, belasé, červené, hrdzavočervené a purpurové. Obostreli divákov tajuplným teplým šerom a aréna pritom ležala v jasnom slnečnom svetle.

(Čo spôsobila výstavba Kolosea?) Vzápätí po vysvätení roku 80 po Kr. vyvolalo Koloseum všeobecný údiv a nadšenie. V celej Rímskej ríši vypukla stavebná horúčka. V priebehu niekoľkých desaťročí vznikli na italskom polostrove, ale aj európskych a zámorských provinciách impéria (vo Francúzsku, Nemecku, Španielsku, v severnej Afrike, na Balkáne, v Malej Ázii, Sýrii, Palestíne, ba dokonca v Mezopotámii) amfiteátre, ktoré mali vzor v jednom z divov sveta - v Koloseu. Aj dnes stoja odborníci a turisti s obdivom pred ohromnými zrúcaninami týchto stavebných diel. Niektoré zostali pomerne zachované až do dnešných čias. Najpozoruhodnejšie z nich sú vo Verone (severné Taliansko), v Arles a Nîmes (južné Francúzsko), v Pule (Istrijský polostrov) a v El Dšem (Tunisko).