Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Partenonský vlys
Dátum pridania: | 15.05.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | psajcho | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 005 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.8 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 6m 20s |
Pomalé čítanie: | 9m 30s |
Jeho socha merala 12 metrov, jeho rúcho a vlasy boli zo zlata, ostatné časti zo slonoviny. Feidias túto sochu vytvoril okolo roku 435 pred n.l. Feidias vypracoval pravdepodobne aj Partenonský vlys a tiež aj sochu bohyne Atény. Ďalšími významnými sochármi boli Polykleitos, Myron a Praxitelus. Tzv. Krásny sloh a anatomickú dokonalosť obdivovali všetky vzdelané a kultivované generácie, ba i dnes pri voľbách miss ožíva kánon podľa Praxitela. Z výrazu tvárí sa zračí hnev i radosť zo života. Bohovia, mladí atléti, krásne postavy žien dokazujú zmysel pre harmóniu a majstrovstvo sochárov.
- Hudba: Mýty o začiatku hudby v Grécku poskytujú dôkazy o silnom vplyve Egypta Ázie. Známy je mýtus o prvej lýre, ktorú zhotovil posol bohov Hermes. Ďalší mýtus hovorí o tanci „paian“ na oslavu boha Apolóna. I Mýtus o Orfeovi neskôr prebrali Gréci. Vplyv Egypta sa odrazil najmä v náboženskej hudbe, podľa egyptskej tradície slávnostnej , vznešenej a monumentálnej. Gréci rozlišovali dva účinky hudby, ktoré personifikovali dve božstvá – Apolóna a Dionýza. Hudbu zušľachťujúcu stelesňoval boh Apolón a hudbu opojnú, radostnú stelesňoval Dionýzus. Zobrazovaný sú najmä na vázových maľbách. Ďalší boh pastierov Pan – ochraňoval ľudovú hudbu s hudobným nástrojom syrinx. Gréci označovali hudbu músiké, ktoré prešlo do mnohých európskych jazykov. Vyjadrovali s mín spojenie hudby so spevom a tancom. významné postavenie v starogréckej dráme mali zborové spevy. I keď spieval chór, nešlo o viachlas, ale iba o spev jednej melódie, ktorá mohla byť sprevádzaná hudobným nástrojom. Korene uplatnenia hudby v dráme sú v tradícii dionýzovského kultu, v ospevovaní narodenia Dionýza pri obradnom tanci (50 mužov v kruhu). Drámy sa predvádzali v amfiteátroch. V chráme dochádza k syntéze poézie, hudby , spevu a tanca. Pri prednese sa striedavo deklamovalo, spievalo i tancovalo. V poslednom období gréckej kultúry sa hudba stáva prevažne iba súčasťou zábavy, kým v predchádzajúcich obdobiach mala významné postavenie i dôležitú výchovnú funkciu v školách. Helenistická kultúra v Grécku ovplyvnila charakter hudobnej kultúry v Ríme a Alexandrii. I tu ťažisko hudby spočívalo v zábavnej a spoločenskej funkcii. Obľúbené boli virtulózne prvky, veľkoleposť, nádhera. Cisár Domicián nechal postaviť v Ríme obrovskú koncertnú sieň, do ktorej sa mohlo vojsť až 5000 poslucháčov. -Divadlo: Aj keď divadlo má svoje počiatky v dávnej minulosti (v Egypte), s pojmom „divadlo“ sa prvýkrát stretávame až v antickom Grécku, ktoré je považované za kolísku divadle vôbec.