Niektorý filmový historici považujú tvorbu majstrov grotesky za vrchol tvorby nemej éry vôbec. Ak by sme za jediné meradlo brali ohlas nespočetných generácií divákov, je to určite pravda. Kráľom komikov a to nielen obdobia nemého filmu je bezpochyby Chareles Chaplin. Od svojich prvých krátkych situačných grotesiek prešiel v tomto období k tvorbe celovečerných filmov aj, keď, krátku metráž celkom neopustil. Večne živými komikmi sú aj Buster Keaton, nezabudnuteľný Frigo, človek , ktorý sa nikdy nesmeje, Harold Loyd predstavujúci klasického Američana s okuliarami s kosteným rámom a slameným klobúčikom, Harry Langdon – dospelý človek s dušou dieťaťa, smoliarsky nikdy nerozlućiteľná dvojka Laurel a Hardy a mnohí ďalší. Aj v Čechách vznikali rôzne filmové spoločnosti: Kinof, Asum, Lucernafilm, akciová spoločnosť A-B založený roku 192, ktorá vlastnila prvé moderne vybavené filmové štúdio. Filmová tvorba sa rozvíjala najmä po vzniku ČSR roku 1918. Z režisérskych osobností to boli hlavne Svätopluk Innemann, Václav Kubásek, Karl Lamač či Gustav Machtý (Erotikon). Na Slovensku sa v tom čase nakrúcali len krátke filmy ale aj tie nie často. Roku 1921 založil majiteľ kina Meteor Július Deutsch výrobňu filmov Meteorfilm pre ktorú Imrich Darányi nakrútil „operetný kinemaskeč v piatich častiach – Sicíliána alebo Golier kňažnej Kanningstonovej“. Roku 1920 založila skupina Slovákov žijúcich v Chicagu filmovú spoločnosť Tatra Film Corporation, ktorá chcela robiť hrané filmy a založiť pobočky v Prahe, žiline a v Bratislave. Po príchode na Slovensko sa im podarilo v súkromných podmienkach nakrútiť film Jánošík, dokonca v dvoch verziách- slovenskej a americkej. Film mal výbornú úroveň a mohol konkurovať vtedajšej českej tvorbe. Tatra Film Corporation sa však z príčiny nedostaku finančných prostriedkov rozpadla Roku 1922 firma Brato – Jamriška v Klenovci nakrútila dlhometrážny film Strídža spod hája. Nová kapitola filmu sa otvorila príchodom Karola Plicku do Matice slovenskej roku 1923. Uvedomil si, že film má veľké dokumentárne možnosti, a na základe tohto vytvoril viaceré národopisné diela, ktoré zobrazovali život aj umenie ľudu: Za Slovenským ľudom, Po horách, po dolách. S rozvojom filmovej techniky dozrievalo aj filmové umenie. Nemý film dospel do štádia, v ktorom mu začal chýbať ďalší rozmer – zvuk.