Známa je odpoveď ktorú dal Antoine Lumiere otec oboch bratov Georgesovi Meliesovi, neskôr slávnemu autorovi fantasticko-magických filmov, ktorý chcel odkúpiť ich vynález za vysokú cenu: „mladý muž, tento vynález nieje na predaj a pre vás by určite znamenal istú záhubu. Istý čas ho bude možné využívať ako vedeckú kuriozitu, ale okrem toho žiadnu komerčnú budúcnosť nemá.“ O umeleckej budúcnosti filmu v tom čase nemohlo byť ani reči. Vynález Lumierovcov bol výslednicou úsilia mnohých nadšencov, vedcov, skúmateľov, ktorí pred nimi krok po kroku riešili rozličné technické prekážky a problémy. Pre nás je zaújmavé, že v rade predchodcov kinematografu má miesto aj popredný český filozof Jan Evangelista Purkyně, ktorý zostrojil prístroj zvaný kinesiskop. Uplatnil v ňom doteraz platnú rotačnú uzávierku. Bol jeden z mála, ktorí predpovedali vynálezu pohybujúcich obrázkov veľkú budúcnosť ako novému druhu umenia. Roku 1865 napísal: „Nadít se jest, že táto věc mistrností umělcú stane se zvláštním odvetvím výtvarného umenia, kde již nepostačí vytvořit jedinký moment činu sa vyvíjejícího, níbrž i celý děj i celé dějstvo.“ Hoci 28. december 1895 je všeobecne uznávaný ako začiatok histórie kinematografie a Lumierovci z a jej otcov, predsa len história filmu zaznamenala filmové predstavenia, ktoré sa konali nezávisle od Lumierocov aj v iných krajinách. V spojených štátoch amerických v tomto istom roku alebo začiatkom nasledujúceho predvádzali svoje filmy alebo kinematografické prístroje Le Roy, Latham a synovia, Armat a Jenkins, v Nemecku Auschütz a Skladanowski, v Anglicku Friese – Green, v cárskom Rusku Timčenko a v Poľsku Prószyński. Nebudeme ďaleko od pravdy ak povieme, že 20. storočie očakávalo film ako svoje dieťa, a ak by s ním neboli prišli Lumierovci, určite by to bol niekto iný. Lumierovci svoj na vtedajšiu dobu dokonalý kinematograf, na ktorý získali 13. Februára 1895 patent č. 145 032, namierili na výjavy všedného dňa. Názvy ich filmov takmer úplne vystihovali dej ak už môžeme o nejakom vôbec hovoriť: Odchod robotníkov z Lumierovej továrne v Lyone, príchod vlaku na stanicu v la Ciotat, Postriekaný striekač, Rodinné raňajky, Demolácia domu, kúpanie v mori, hra s kartami a podobne. Boli to vlastne prvé dokumentárne filmy. Hoci sa diviakom pohyblivé obrázky veľmi páčili a ohromovali ich, neboli pripravený ich príjmať. Pri premietaní filmu príchod vlaku, v ktorom sa lokomotíva vynára spoza pozadia obrazu, je čoraz väčšia a prehrmí tesne pri kamere, v hľadisku pri premietaní neraz vznikla panika. Dodnes sa zachovalo 1200 archívnych snímok týchto tvorcov, do dejín kinematografie však natrvalo vošli predovšetkým dva. Už spomínaný Príchod vlaku a postriekaný striekač.