V prvej snímke máme možnosť vidieť nielen približujúcu sa lokomotívu, ale aj cestujúcich, ktorí čakajú na peróne. Raz sú filmovaní z veľkej vzdialenosti, inokedy v detaile či v polodetaile. Dnes nás to neprekvapuje, ale vtedy na to diváci pozerali z úžasom. Lumierovci vlastne položili základ filmového jazyka a vtedajší diváci sa museli naučiť porozumieť mu. Postriekaný striekač je filmom prerozprávaná krátka historka o záhradníkovi, ktorý polieva v parku stromy a trávu a akísi šibal mu pristúpi hadicu. Udivení záhradník si hadicu prezerá a keď ju má namierenú priamo na tvár silný prúd vody ho celého ostrieka. Ide o prvý filmový gag. Otvoril cestu mnohým komédiám, ktoré boli typické pre toto obdobie vývoja kinematografie. Postriekaný striekač je prvé filmové dielo nakrútené podľa vopred zostaveného scenára a aj s dramatickou zápletkou. Bratia Lumierovci príliš neverili v budúcnosť svojho vynálezu. Ale keď videli, že z tejto zábavy plynú celkom slušné zisky, rozhodli sa najímať si kameramanov a rozosielať ich po celom svete, aby mohli na filmový pás zaznamenať dôležité i menej dôležité udalosti na celom svete. A tak sa stalo, že ich kameramani nafilmovali roku 1896 v Moskve korunováciu posledného ruského cára Mikuláša II., zachytili jubileum anglickej kráľovnej Viktórie a iné udalosti, čím ich zachovali pre ďalšie generácie. Sú to vlastne prvé filmové spravodajstvá v dejinách kinematografie. Spočiatku sa filmy premietali len v kaviarňach a salónoch. Neskôr vznikali kiná, ktorým však tento dnes používaný názov nie veľmi pristane. Obyčajne to boli búdy či jarmočné šiatre, ktoré sa dali prenášať a prichádzali za divákmi. Mnohé témy sa znova a znova nakrúcali v rôznych obmenách. Premietanie krátkych filmov, ktoré nemali viac ako 18 metrov, sa stalo najľudovejšou zábavou. Dĺžku filmu určoval objem cievky – zmestilo sa na ňu práve toľko suroviny. Spolupracovníci bratov Lumierovcov sa začali špecializovať. Napríklad Félix Mesguich premietal filmy a otváral nové kinosály. Promio, jeden z prvých kameramanov, sa zameral na hľadanie nových tém na filmovanie. Tu sa niekde začína špecializácia filmárskych povolaní. Oslnenie kinematografom postupne upadlo a po roku 1897, keď pri požiari Bazar de la Charité utrpelo zranenie niekoľko vážených Parížanov, od pohyblivých obrázkov odstúpili aj tí najhorlivejší. Skončila sa jedna etapa vývoja kinematografie, aby prepustila miesto druhej.
Obdobie najväčších úspechov nemého filmu (1918 – 1930)

V povojnových rokoch nastal vo vývoji filmu obrat.