Prvé filmy bojujúce s komerciou vytvoril Abel Gance, tvorca veľkolepých historických filmov. Gance spolu zo svojimi druhmi experimentoval s filmovými výrazovými prostriedkami, s montážou, používal systém troch plátien, na ktorých premietal film nakrútený tromi kamerami, a podobne. Jacques Feyder tvoril filmy s citom a zmyslom pre proporcie. Dokazoval, že vo filme sa všetko rodí z atmosféry a zobrazovaných detailov. Pre tvorcov expresionizmu, dadaizmu a surrealizmu ako René Clair, Frenard Léger, Louis Bunuel a Salvator Dali bol film novým poľom pôsobnosti, vytvorili diela, ktoré dodnes provokujú spôsobom zobrazenia vecí, ľudí, ich života a snov. Najväčší vzostup filmového umenia v druhej polovici dvadsiatych rokov nesporne znamenala mladá sovietska kinematografia. Po prvý raz v dejinách vývoja vývoj kinematografie nezávisel od súkromného kapitálu. Hoci v ZSSR vývoj kinematografie sprevádzali technické i hospodárske problémy, nadšenie ľudí prekonalo všetky ťažkosti. Tvorcovia filmov v tom čase okrem novotárskych diel vytvorili aj množstvo teoretických prác, v ktorých chceli vystihnúť podstatu revolučného umenia. Tieto práce dodnes inšpirujú umelcov i teoretikov vo všetkých umeleckých oblastiach Dzigy Vetrov – experimentátor dokumentárneho filmu, Lev Kulešov - priekopník filmovej montáže no najmä Sergej Ezenštejn, Vsevolod Pudovkin a Alexander Dovženko svojsky, osobitým spôsobom prispeli k vývoju filmovej reči. Ich diela dodnes udivujú silou výpovede, no najmä dokonalým pretlmočeným revolučných myšlienok. Ani „továreň na sny“ ako priliehavo nazval Hollywood sovietsky spisovateľ Iľja Edenburg nezaostávala vo vývoji. Napredovanie je však ovplyvnené kapitálom. Americká tvorba hľadala cestu k divákovi aby z filmového umenia plynul čo najväčší zisk. Kult hviezd bol mostom k tejto ceste. Druhým mostom bola výroba filmových sérií, ak film zaujal vyrábal sa na pokračovanie. V tomto čase do Hollywoodu prichádzať mnohý európsky režiséri a herci, herečky: Greta Garbo, Mauritz Schiller a jeho krajan Victor Sjöström, tajomná Pola Negri, nemecký režiséri Ernst Lubitsch a Friedrich W. Murnau či Rakúšania Joseph von Sternberg a Erich von Stroheim a mnohí ďalší. V tomto období sa v americkom filme kryštalizovali filmové žánre a druhy“ western, gangsterský film, kriminálka, historický veľkofilm, gangsterský film, spoločenský dráma, komédia a podobne. Z hollywoodskej produkcie vybočila najmä tvorba Roberta J. Flahertyho, ktorý vo svojich filmoch pravdivo dokumentoval skutočnosť. Toto obdobie sa nazýva aj „zlatý vek grotesky“.