V bratríckych táboroch sa dodržiavali táboritské tradície, spoločne si rozdeľovali korisť, veliteľov si volili podľa udatnosti. Vo svojom okolí šírili husitské myšlienky. Nezískali však všeobecné sympatie ani u poddaných, pretože sa živili bojom a lúpežami, čo zhoršovalo situáciu domáceho obyvateľstva.
Bratrícke hnutie sa rozšírilo po roku 1453, keď bol Jiskra zbavený funkcie a majetkov a musel opustiť Uhorsko. Kráľ Ladislav V. (Pohrobok) ho však roku 1454 povolal späť, aby bojoval proti bratríkom. Boli medzi nimi aj niektorí jeho bývalí velitelia (J. Talafús, Bartoš z Hartvíkovic, M. Brcál), ako aj šľachtici poľského pôvodu Mikuláš a Peter Komorovskí. Po nastúpení Mateja Korvína na trón boj proti bratríkom zintenzívnel, najmä keď v bitke pri Blatnom Potoku na jar 1458 padol veliteľ bratríkov P. Aksamit.

Od bratríkov odpadli šľachtici Komorovskí.
Posledné zvyšky bratríkov zlikvidoval kráľ Matej Korvín 30. januára 1467 dobytím poľného tábora pri Veľkých Kostoľanoch. Vodcov dal obesiť, ostatným ponúkol službu vo svojom čiernom vojsku.