Bratríci boli vojenskými skupinami bývalých husitských bojovníkov. Po porážke husitov sa bratríci združovali pod vedením bývalých veliteľov (napr. Fridricha z Ostrogu, P. Šafranca), ktorí prenikali na slovenské územie. V auguste 1440 kráľovná Alžbeta najala do svojich služieb českého šľachtica Jána Jiskru z Brandýsa. Ten mal brániť záujmy a nároky na trón jej nedospelého syna Ladislava V. (známeho aj ako Pohrobok). Jiskrovo vojsko (nazývané podľa svojho veliteľa jiskrovci) tvorili žoldnieri, medzi ktorými bolo veľa bývalých husitských bojovníkov. Tí, keďže mali nepravidelný žold, pridávali sa k bratríckym skupinám operujúcim na Slovensku. Prvé zmienky o bratríkoch sú z roku 1445, keď sám Jiskra súhlasil s ich likvidáciou. Roku 1447 bratríci vyrabovali kláštory pri Lechnici, Letanovciach, v Jasove, Novom Meste nad Váhom, prepadávali obchodné karavány, zbíjali mešťnov aj poddaných. V čase feudálnej anarchie nebolo možné proti nim účinne zasiahnuť, najmä keď bojujúce strany často využívali ich pomoc.

Bratríci sa usadili na hradoch, ktoré dobyli, prípadne si zriaďovali nové pevnosti a opevnené tábory. Pred rokom 1452 mali poľné tábory na Zelenej Hore pri Hrabušiciach a v Haligovciach na Spiši, v Chmeľove v Šariši, na hradoch Muráň a Plaveč. Neskôr si vybudovali tábory pri Medzilaborciach, Sabinove, na vrchu Hrádok v Šariši a vrchu Tábor nad Krčnou, v Teplici na Spiši, na opustenom hradisku Vyšehrade v Turci, V Gajaroch, zmocnili sa hradov Košeca a Blatný Potok, okolo roku 1461 sa opevnili v Petri pri Hlohovci a vo Veľkých Kostoľanoch. Do konca 50.-tych rokov ovládly 36 táborov a hradných pevností a mali asi 15 až dvadsať tisíc ozbrojencov.