Čierne vojsko - čierny pluk

Čierne vojsko (pluk v latinských prameňoch banda nera) tvorilo jadro stáleho žoldnierskeho vojska kráľa Mateja Korvína. Pomenovanie vzniklo až po Matejovej smrti a dodnes nie je uspokojivo vysvetlené. Jedna z teórií hovorí, že žoldnieri začali po Matejovej smrti nosiť čierne stuhy, a odtiaľ vzniklo vraj pomenovanie. Často sa nenáležite stotožňuje s celým žoldnierskym vojskom. Matej ho začal budovať hneď v prvých rokoch panovania, najmä však po uzavretí dohody s J. Jiskrom (jar 1462) a po bitke pri Veľkých Kostoľanoch (30. januára 1467 - keď Matej definitívne skoncoval s bratríkmi, tým že dobyl ich posledný poľný tábor; bratríckeho kapitána J. Švehlu a približne 150 bratríkov dal pri Čachticiach obesiť), keď prijal do žoldu viacerých bývalých bratríkov.

Matejova stála žoldnierska armáda, ktorej najúdernejšou a najpočetnejšou zložkou boli obrnení jazdci a pešiaci prevažne neuhorského pôvodu, patrila medzi najbojaschopnejšie vojská vtedajšej Európy. Vďaka nej Matej v celku úspešne odolával osmanskému náporu na Balkáne a uskutočňoval expanzívnu politiku v strednej Európe. Zmocnil sa Moravy, Sliezka a Lužíc, ako aj rakúskych krajín. Postupný nárast z pôvodných šiestich až ôsmich tisíc na približne pätnásť až dvadsať tisíc stálych žoldnierov (s mesačným platom tri až päť zlatých na osobu) umožnilo len sústavné zvyšovanie daňových povinností poddaných, okrem iného aj takmer každoročné vyberanie mimoriadnej vojenskej dane (subsídia) vo výške jeden zlatý od porty. Vojsko totiž neraz pohltilo aj polovicu či neraz aj väčšiu časť kráľovského rozpočtu.

Po Matejovej smrti jadro žoldnierskej armády prešlo do služieb Vladislava II., ktorý mu však nedokázal zabezpečiť potrebný žold. Čierne vojsko tak zväčša rabovalo a pustošilo vlastné okolie až do septembra 1492, keď jeho hlavnú časť v bitke pri Sáve porazil dolnouhorský hlavný kapitán P. Kaniži na čele panských bandérií a portálneho vojska (insurekcia). Zrušenie čierneho vojska nariadením Vladislava II. z 3. 1. 1493 bolo len formálnym aktom.
Matejovo vojsko bolo vlastne prvou pravidelnou a stálou uhorskou armádou.