Richtár bol predstaviteľom mestdkej alebo obecnej samosprávy. Pojem pochádza z nemčiny (Richter), latinský ekvivalentom je iudex, čo poukazuje na jeho dvojitú funkciu - predstaviteľa samosprávy a súčasne sudcu. V staršom období do konca 13. storočia sa aj mestský richtár označoval pojmom villicus, neskôr sa tento pojem vzťahoval iba na predtaviteľa obecnej samosprávy na dedine.
Mestá, ktoré získali výsady od panovníkov a užívali niektorý druh mestského práva, mali richtára voleného spravidla na obdobie jedného roka. Vo funkcii ho potvrdzoval panovník.

Richtár stál na čele mestskej rady zloženej z prísažných (iurati, scabini, boženíci) v počte 6 až 12 i viac členov. Od 14. storočia sa stretávame aj so širšími radami alebo volenými obcami (electa civitas), ktoré vo väčších mestách dosiahli počet niekoľko desiatok až vyše sto mešťanov. Tí mali určené kompetencie, napríklad pri voľbe richtára, rozhodovaní o hospodárskych otázkach mesta a podobne. Oddelenie súdnej od administratívnej agendy prinieslo popri richtárovi, ktorému ostala iba súdna funkcia, aj voľbu mešťanostu (Bürgermeister). V mestách a dedinách založených na nemeckompráve sa stretávame aj s funkciou dedičných richtárov, ktorí boli spravidla zakladateľmi nových obcí (lokátormi) a za vykonávanie úradu zodpovedali zemepánovi. Nazývali sa šoltýs, fojt, advokát.

Dedinský richtári (villicus, vesník), hoci boli volení obecnou pospolitosťou, boli za výkon svojej funkcie zodpovední zemepánovi. Okrem vlastnej správy obce a vykonávania nižšieho súdnictva mali spolu s drábmi zemepána na starosti plynulé odvádzanie poddanských dávok, desiatku a deviatku, ako aj štátnych daní. Od 16. storočia v dôsledku zbližovania právnych typov stredovekej dediny s funkciou richtára aj pojmovo splynula funkcia vesníka. Údajne z obdobia neskorého feudalizmu informujú o spôsobe voľby dedinských richtárov. Poddaní mohli voliť z troch kandidátov navrhnutých zemepánom. Po roku 1848 sa vo väčšine miest funkcia richtára premenila na úrad mešťanostu. Na dedinách richtári ostali aj naďalej, stratili však súdnu právomoc. Vo vinohradníckych obciach si volili vinohradníckych richtárov - peregov.