Začiatkom novembra 1335 sa nové višegrádske sídlo (dnes ohyb Dunaja smerom na Budapešť) Karola Róberta z Anjou stalo svedkom nevídaného veľkolepého divadla. V novopostavenom prekrásne vyzdobenom paláci, sa zišli početné sprievody troch najväčších stredoeurópskych mocností: Uhorska, Čiech a Poľska. V prítomnosti troch korunovaných hláv sa tu riešili otázky vzájomných vzťahov. Náplň rokovania a spôsoby riešenia sa dohodli už v auguste 1335 v Trenčíne na schôdzke splnomocnencov už vyššie spomínaných panovníkov mocností. Šlo predovšetkým o urovnanie napätých vzťahov medzi Jánom Luxemburským (Český kráľ) a Kazimírom Veľkým (Poľský kráľ). Česká strana sa definitívne zriekla nárokov na poľskú korunu a Kazimír Veľký sa zasa vzdal Sliezska v prospech Jána Luxemburského. Višegrádske stretnutie malo dať za týmito dlhoročnými svármi bodku, pričom úlohu sprostredkovateľa úspešne zohral uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou.

Ďalším dôležitým bodom rokovania bolo podpísanie spojeneckých zmlúv medzi Uhorskom a Českom, namierených najmä proti rakúskym Habsburgovcom. Spojenectvo dovŕšila dohoda o vytýčení trasy uhorsko - českej obchodnej cesty s cieľom neutralizovať výsadné postavenie Viedne v obchode s východom, a tiež jej právo skladu (právo skladu, znamenalo, že obchodník prechádzajúci cez mesto musel najprv tovar ponúknuť v meste, a len kým sa nepredal mohol ísť s ním ďalej). Karol Róbert mal záujem, aby uhorskí a cudzí kupci, najmä z Nemecka a Čiech, mohli slobodne prechádzať cez Čechy do Uhorska a späť.
Po zložitých rokovaniach sa panovníci a ich početné sprievody venovali aj zábave. K takejto príležitosti neodmysliteľne patrili veľkolepé hostiny. Podľa slov kronikára sa pri višegrádskom stretnutí skonzumovalo tritisíc chlebov a vypilo sto osemdesiat sudov vína. Hoci o ďalších špecialitách sa kronikár nezmieňuje, je isté, že to nebol iba chlieb, ktorý napĺňal kráľovské žalúdky. Korunované hlavy sa navzájom obdarovali vzácnymi darmi. Kráľ Karol Róbert daroval Jánovi Luxemburskému vzácny krčah v hodnote dve sto hrivien, sto päťdesiat pozlátených pohárov, dve puzdrá na šípy a prekrásnu šachovnicu.

Výsledkom schôdzky bolo zlepšenie politických a hospodárskych vzťahov v strednej Európe. V januáry bolo vydaných viacero privilégií pre českých, moravských a nemeckých kupcov prechádzajúcich po tzv. českej ceste z Prahy až do Budína.