nazývaný aj Konštantín Veľký zomiera ako zvrchovaný vládca r.337

Cisár Constantius - /351-361/

Nie jediný syn Constantinusa,ale medzi bratmi Constantom a Constanti-
nom najúspešnejší v bitke o trón.Tento úspech bol však asi posledný.Pre-
tože viedol neprehľadnú politiku,nemal prehĺad o pomeroch v krajine.O-
veľa viac ako všetky tieto otázky dokopy ho zaujímali otázky nábožen-
ské.Zvolal dva cirkevné snemy:
1.r.325 v Níkey - alexandrijský teológ Arius po tomto sneme putuje do vyhnanstva,a tým Constantius zmenšuje rozkol v cirvi; Ariov prívrženec
Eusebius,biskup,vymohol Ariovi návrat za cenu vyhnanstva svojho pro-
tivníka ,alexandrijského biskupa Athanasia.Vďaka týmto okolnostiam
Constantius podporoval „ariáncov“ proti „pravoverným“.
2.r.344 v Serdike(dnešná Sofia) – snem zvolaný na základe vznikajú-
cich sporov.Výsledok: biskupi sa navzájom vylúčili z cirkvi...
Constantius ďalej zvolal snemy v Sirmii,Arles,Miláne,dvojitú synodu v
Rimini(pre západ) a v Seleukie(pre východ).Rozkol v cirkvi sa mu nepo-
darilo odstrániť.
Jeho absolútna politická neobozretnosť vyvrcholila útokmi na ríšu takmer úsčasne od Peržanov,Alamanov a Frankov.Jeho „rozum“ mu po-
volil vyslať do vojny na západ 7-ročného Flavia Claudia Juliana a na vý-
chod jeho smrteĺne chorého brata Galla.Velitelia titulovaní ako caesari boli synovia Constantiovho nevlastného brata Constantina.



Gallus onedlho so svojím neveľkým vojskom prehral,no vo vojne neza-
hynul.Preto ho Constantius dal za „zbabelosť“ popraviť.
Julianus,neočakávane podporený Gálmi,posilnil vojsko a zvíťazil aj nad
Alamanmi,aj nad Frankami.Za odmenu ho Constantius poslal bojovať na východ.Lenže Julianus,pobúrený popravou svojho brata,chcel zaútočiť na Constantia.Ale nestihol to.V r.361 Constantius zomrel.A Julianus sa stal cisárom.

Cisár Flavius Claudius Julianus - /361-363/

Hovorili mu Odpadlík,pretože sa zriekol kresťanskej viery.Hoci pod vplyvom rétora Libania a filozofa Maxima dospel k názoru,že kresťan-
stvo je polobarbarská povera,nikdy neprenasledoval kresťanov ani kací-
rov.Poskytol náboženskú slobodu nekresťanom(včetne židov).
Pre šírenie „ľudomilnosti“ nechal stavať útulky pre starých a chudob-
ných,neuznával násilie.Plnil si svoje povinnosti-jedna z tých nepríjem-
nejších ho pripravila o život.
V bitke proti Peržanom(ich vodca Šapura II.) Julianus bojoval a žil ako
jeho legionári.Celkové víťazné ťaženie prekazili perzskí prebehlíkovia-
zradci,ktorých Julianus prijal do služby ako sprivodcov.Zaviedli vojsko do púšte,kde ho perzska „slonia“ jazda takmer porazila.Vydali sa rýchlo na ústup k Tigridu.V poslednej chvíli však hŕstka vojakov zaútočila na
choboty slonov-ich Achillovu patu.Nastal zmatok,v ktorom sa Peržania
dali na útek.Chrabrý Julianus ich začal prenasledovať,keď ho zasiahol oštep Peržanov.Zomrel ako posledný veľký cisár Rimanov.
Julianus zaujal historikov,spisovateľov,básnikov.
Najvýzn.diela o ňom:
J.Bidez (1930,Paríž) – Zo života cisára Juliana
J.Geffcken (1914,Lipsko) – Cisár Julianus
D.S.Merežkovský&N.Kazantzakisa – Odpadlík
l.Metsar (1978,Tallin) – Cisár Julianus

Cisár Jovianus - /363-364/

Nový ale neúspešný cisár.Pri nevýhodnom mieri s Peržanmi prišiel o Arméniu.Zomrel po necelom roku vlády.









Cisári Flavius Valentinianus&Flavius Valens –
/364-375/ & /364-378/

Dvaja bratia,ktorí vďačili za svoje postavenie vojsku.Sami boli vojaci,
a preto aj ríšu riadili ako armádu.Ríšu si rozdelili:
Valens – východnú č. so sídlom v Konštantínopolise
Valentinianus – západnú č. so sídlom v Ravenne
Obaja vládli veľmi tvrdo,nemali zľutovanie,šikanovali,ničivou trestnou
expedíciou potlačili tri veľké povstania v Británii,MA,Afrike.Takto bez-
pečne udržali hranice ríše...až do r.375-smrti cisára Valentiniana.
Valens povolil germánskym kmeňom Vizigótov usadiť sa na rímskom
území pod podmienkou zloženia zbraní.Tí ho ale neposlúchli-najma zo
strachu pred Hunmi.Zbrane im nakoniec pomohli vo vzbure proti Valen-
sovi,keď nemali čo jesť.Vzbúrili sa r.378 a vo víťaznej bitke Vizigótov
padol sám Valens.

Cisár Gratianus - /367-383/,jeho syn Valentinianus - /375-392/ a cisár Theodosius - /379-395/

Valentiniana I.syn Gratianus si z vlády nerobil ťažkú hlavu.O vojsko sa veľmi nestaral,radšej študoval teológiu a diskutoval s milánskym bisku-
pom Ambrosiom.