Staroveký Rím
STAROVEKÝ RÍM
Neskoré cisárstvo
/od r.284 n.l./
Nástupom na trón sa začína nové obdobie rímskeho cisárstva.Trónu sa
ujal veliteľ prétoriánov,ktorý si svoju moc udržal vyše dvadsať rokov.
Cisár Gaius Valerius Diocletianus - /284-305/
Diocletianus bol vojensky i organizačne schopný panovník.Pre ríšu us-
kutočnil mnohé reformy a tak vyslúžil krajine titul dominát{panovník
je neobmedzeným vládcom} a sebe titul Dominus et Deus-Pán a Boh.
Diocletianove reformy
1. Obnova stability vlády
nastolil režim doslednej vojenskej diktatúry a absolútnej osobnej moci
za neobmedzeného vládcu sa dal posvatiť nábožensky
presídlil do Nikomédie(pobrežie Ázie-Marmarské more),kde si vybudoval opevnený palác(Nikomédia mala vynikajúcu strategickú polohu)
vymenoval svojho spoluvládcu – krajana Maximiana a stali sa augustovia
r.293 pribrali ďalších dvoch spoluvládcov,caesarov,Gaia Galeriusa a Constantina Chlorusa.
vznikol systém vlády zvaný tetrarchia
Diocletianus rozdelil ríšu trikrát:
1.teritoriálne – Diocletianus-východná č.ríše so sídlom v Nikomédii
Maximianus-západná č.ríše so sídlom v Miláne(neskor v Ravenne)
Chlorus-Trevír v Germánii
Galerius-Sriemska Mitrovica na západ od Belehradu
2.diacézy a prefektúry – 12 veľkých správnych jednotiek na čele s úradníkmi s civilnou mocou
3.rozdelenie na 99 provincií
2. Vojenské reformy
Diocletianus zvýšil stav armády(dobrovoľníkmi,barbarmi...)
vojsko rozdeli na 2 časti: -pohraničníci
-mobilné jednotky
zlepšil výstroj a výcvik vojakov
všeob.
dosiahol podstatné zvýšenie bojovej sily a upevnenie disciplíny
3. Obnova hospodárskej stability
aby zastavil menový rozvrat zaviedol do obehu zlaté,strieborné a bronzové mince (zm-tzv.solidy)
kvoli neustálemu vzrastu cien Diocletianus stanovil všade maximálne ceny a mzdy
táto reforma ale nebola úspešná,pretože sa nebrali do úvahy rozdielne podmienky napr.pri pestovaní obilia alebo náklady na remeselnú výrobu
Prekvapujúco,tieto reformy urobil v prestávkach medzi vojnami.Napo-
kon po mnohých víťazstvách a potlačených vzburách dobyl Arméniu a upevnil rímsku nadvládu v Mezopotámii a Egypte.
Diocletianus prenasledoval kresťanov.V r.303proti nim vydal dva edik-
ty: - zbúrať ich modlitebne
- zničiť posvatné knihy a uvazniť kňazov
Chcel obnoviť tradičné štátne náboženstvo.Dokonca v r.304 vydal tzv.
krvavý edikt.Napriek tomu Milánskym ediktom z r.314 už za cisára Con-
stantina sa kresťanstvo stalo rovnoprávnym s tradičným.
Po krvavom edikte Diocletianus aj Maximianus opustili svoje posty.Dio-
cletianus si dal postaviť palác v Splite a ako pestovateľ melónov tam o
15 rokov zomrel.
Cisár Constantinus I.(Chlorus) - /306-337/
Nový panovník neuznával spoluvládcov-neuznal ani Maxentia(Maxi-
mianovho syna),pretože ho považoval za porušenie svojho osobného
práva.Aby získal absolútnu moc,vypravil sa proti Maxentiovi do vojny.
Maxentius si privolal na pomoc otca,ale obe výpravy proti Constantino-
vy skončili neúspešne.Maximianus sa zabil,Maxentius ušiel do Ríma.
Constantinus sa ale medzitým spojil so švagrom Luciom.12.10.312 pri
Milvijskom moste opať zaútočil a porazil Maxentia.
Po tejto bitke Constantinus prišiel do rozporu až o 10 s Luciom,ktorého napokon porazil.
Constantinove reformy
1.Náboženstvo
kresťanom nahradil zbúrané modlitebne a daroval im palác Claudia Laterana.
cieľom bolo posvatiť rímske štátne zriadenie,upevniť cisársku autori-
tu
kvoli neustálym konfliktom r.325 zvolal v Níkay 1.všeobecný cirkev-
ný snem,kde sa dohodli na formulovaní zákl.kresťanských dogiem
tzv.nicejské vyznanie viery.
2.Politické reformy
dovŕšil rozdelenie ríše na štyri prefektúry(Orient,Ilýria,Itália,Gália)
oddelil vojenskú správu od politickej
r.330 preniesol hl.mesto z ríše z Ríma do Byzantia-Konstantinopolis
3.Hospodárstvo
zákaz kolónom prechodu z jedného statku na druhý a zároveň príkaz skupinám remeselníkov,aby natrvalo ostali členmi svojich kolégií
zakázal trestať otrokov smrťou,uľahčil im prepúšťanie na slobodu
Constantinove kultúrne pamiatky
jeho triumfálny oblúk
fresky: Bitka pri Milvijskom moste
Constantinovo zjavenie
literatúra: Životopis Konštantína Veľkého od biskupa Fusebia z Kaisarie
Constantinus I.
nazývaný aj Konštantín Veľký zomiera ako zvrchovaný vládca r.337
Cisár Constantius - /351-361/
Nie jediný syn Constantinusa,ale medzi bratmi Constantom a Constanti-
nom najúspešnejší v bitke o trón.Tento úspech bol však asi posledný.Pre-
tože viedol neprehľadnú politiku,nemal prehĺad o pomeroch v krajine.O-
veľa viac ako všetky tieto otázky dokopy ho zaujímali otázky nábožen-
ské.Zvolal dva cirkevné snemy:
1.r.325 v Níkey - alexandrijský teológ Arius po tomto sneme putuje do vyhnanstva,a tým Constantius zmenšuje rozkol v cirvi; Ariov prívrženec
Eusebius,biskup,vymohol Ariovi návrat za cenu vyhnanstva svojho pro-
tivníka ,alexandrijského biskupa Athanasia.Vďaka týmto okolnostiam
Constantius podporoval „ariáncov“ proti „pravoverným“.
2.r.344 v Serdike(dnešná Sofia) – snem zvolaný na základe vznikajú-
cich sporov.Výsledok: biskupi sa navzájom vylúčili z cirkvi...
Constantius ďalej zvolal snemy v Sirmii,Arles,Miláne,dvojitú synodu v
Rimini(pre západ) a v Seleukie(pre východ).Rozkol v cirkvi sa mu nepo-
darilo odstrániť.
Jeho absolútna politická neobozretnosť vyvrcholila útokmi na ríšu takmer úsčasne od Peržanov,Alamanov a Frankov.Jeho „rozum“ mu po-
volil vyslať do vojny na západ 7-ročného Flavia Claudia Juliana a na vý-
chod jeho smrteĺne chorého brata Galla.Velitelia titulovaní ako caesari boli synovia Constantiovho nevlastného brata Constantina.
Gallus onedlho so svojím neveľkým vojskom prehral,no vo vojne neza-
hynul.Preto ho Constantius dal za „zbabelosť“ popraviť.
Julianus,neočakávane podporený Gálmi,posilnil vojsko a zvíťazil aj nad
Alamanmi,aj nad Frankami.Za odmenu ho Constantius poslal bojovať na východ.Lenže Julianus,pobúrený popravou svojho brata,chcel zaútočiť na Constantia.Ale nestihol to.V r.361 Constantius zomrel.A Julianus sa stal cisárom.
Cisár Flavius Claudius Julianus - /361-363/
Hovorili mu Odpadlík,pretože sa zriekol kresťanskej viery.Hoci pod vplyvom rétora Libania a filozofa Maxima dospel k názoru,že kresťan-
stvo je polobarbarská povera,nikdy neprenasledoval kresťanov ani kací-
rov.Poskytol náboženskú slobodu nekresťanom(včetne židov).
Pre šírenie „ľudomilnosti“ nechal stavať útulky pre starých a chudob-
ných,neuznával násilie.Plnil si svoje povinnosti-jedna z tých nepríjem-
nejších ho pripravila o život.
V bitke proti Peržanom(ich vodca Šapura II.) Julianus bojoval a žil ako
jeho legionári.Celkové víťazné ťaženie prekazili perzskí prebehlíkovia-
zradci,ktorých Julianus prijal do služby ako sprivodcov.Zaviedli vojsko do púšte,kde ho perzska „slonia“ jazda takmer porazila.Vydali sa rýchlo na ústup k Tigridu.V poslednej chvíli však hŕstka vojakov zaútočila na
choboty slonov-ich Achillovu patu.Nastal zmatok,v ktorom sa Peržania
dali na útek.Chrabrý Julianus ich začal prenasledovať,keď ho zasiahol oštep Peržanov.Zomrel ako posledný veľký cisár Rimanov.
Julianus zaujal historikov,spisovateľov,básnikov.
Najvýzn.diela o ňom:
J.Bidez (1930,Paríž) – Zo života cisára Juliana
J.Geffcken (1914,Lipsko) – Cisár Julianus
D.S.Merežkovský&N.Kazantzakisa – Odpadlík
l.Metsar (1978,Tallin) – Cisár Julianus
Cisár Jovianus - /363-364/
Nový ale neúspešný cisár.Pri nevýhodnom mieri s Peržanmi prišiel o Arméniu.Zomrel po necelom roku vlády.
Cisári Flavius Valentinianus&Flavius Valens –
/364-375/ & /364-378/
Dvaja bratia,ktorí vďačili za svoje postavenie vojsku.Sami boli vojaci,
a preto aj ríšu riadili ako armádu.Ríšu si rozdelili:
Valens – východnú č. so sídlom v Konštantínopolise
Valentinianus – západnú č. so sídlom v Ravenne
Obaja vládli veľmi tvrdo,nemali zľutovanie,šikanovali,ničivou trestnou
expedíciou potlačili tri veľké povstania v Británii,MA,Afrike.Takto bez-
pečne udržali hranice ríše...až do r.375-smrti cisára Valentiniana.
Valens povolil germánskym kmeňom Vizigótov usadiť sa na rímskom
území pod podmienkou zloženia zbraní.Tí ho ale neposlúchli-najma zo
strachu pred Hunmi.Zbrane im nakoniec pomohli vo vzbure proti Valen-
sovi,keď nemali čo jesť.Vzbúrili sa r.378 a vo víťaznej bitke Vizigótov
padol sám Valens.
Cisár Gratianus - /367-383/,jeho syn Valentinianus - /375-392/ a cisár Theodosius - /379-395/
Valentiniana I.syn Gratianus si z vlády nerobil ťažkú hlavu.O vojsko sa veľmi nestaral,radšej študoval teológiu a diskutoval s milánskym bisku-
pom Ambrosiom.
Valensov nástupca,cisár Theodosius,uzavrel s Vizigótmi mier,v ktorom im povolil usadiť sa v Trácii.
V čase Theodosiovej vlády vládol už namiesto Gratiana jeho syn Valen-
tinianus ml..Títo dvaja Theodosiovým ediktom z r.391 zakázali modlo-
služby.
Hoci sa kresťanstvo konečne začalo upevňovať,vnútorná kríza ríšu úplne rozhlodala.Po bojoch o moc na západe v r.394 Theodosius zjedno-
til obe časti pod svoju vládu.Keď krátko na to zomrel,v r.395 sa ríša opať
rozdelila.
Zánik Západorímskej
ríše - /395-476/
Rímsku ríšu začali od 3.st.ohrozovať nájazdy germánskych kmeňov,zo
západu Frankovia a Alamani,z východu Góti.Situácia sa ešte zhoršila,
keď z Ázie do Európy vtrhli kočovní Huni.Pod ich tlakom sa pohli ďalšie kmene a tak sa začalo sťahovanie národov.Oslabená rímska ríša
sa r.395 rozdelila na Západorímsku a Východorímsku ríšu.V obidvoch ríšach získali rozhodujúce miesta na cisárskych dvoroch cudzinci.
Zánik Západorímskej ríše načali Vizigóti pod vedením Alaricha.Doby-
li Rím a na území Rímskej ríše založili 1.barbarský štát(r.401).Alarich
sa dohodol so západorímskym cisárom a tak za vysokú odmenu sa stiahol.Potom ale Stilicho prehral vojnu a bol popravený.Jeho nástupca
zrušil zmluvu s Alarichom,ktorý,keď sa to dozvedel,pritiahol k Rímu.
Vyhladoval mesto a žiadal obrovské odškodné.Akcia sa mu podarila,
chcel ju zopakovať.Senát s ním odmietol druhýkrát rokovať a tak...
24.8.410 Alarich zaútočil a vyplienil Rím.
Nasledovali Vandali a r.455 opať vyplienili Rím.Ich vpád mal katastro-
fálne následky: zo starých chrámov na Fóre zostali začmudené stĺpy,vo-
dovody boli zničené,prídel potravín zrušený.Ľudia húfne opúšťali mesto.
Už nikdy sa do Ríma nevrátili cisári a zostali v Ravenne.Od vyplienenia Ríma všetci cisári(7) boli len bábky v rukách barbarských velitľov voj-ska.Napokon sa predsa vyznamenal rímsky patricij Orestes,ktorý vládol
namiesto svojho neplnoletého syna.
Po necelom roku vládnutia ho zabila delegácia germánskeho kmeňa Ski-
rov,pretože im nedal požadované pozemky.Jedného zo Skirov,Odoakera,
vyhlásili za kráľa so sľubom,že im pozemky pridelí.Odoaker zašiel za
právoplatným následníkom trónu a tiež sa s ním dohodol na výmene krá-
ľovských insignií za život,slušnú doživotnú penziu a vilu.
Tým roku 476 zanikla Západorímska ríša a dejiny antického ríma.Iró-
niou osudu sa stalo,že onen sa volal Romulus Augustus.
|
