Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Zeus
Dátum pridania: | 13.09.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Jozefr | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 477 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8.4 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 14m 0s |
Pomalé čítanie: | 21m 0s |
Okrem slabosti voči ženám, ak sa tak dá povedať, mal aj iné nedostatky. Dal sa občas uniesť zlosťou a niekedy ho ovládla bohyňa šaľby Ate, na čas mohol vyradiť jeho vševedúcnosť i boh spánku Hypnos. Ostatní bohovia vedeli tieto jeho slabé stránky, rovnako ako jeho láskavosť a nechuť k sporom, obratne využiť. Najviac a najlepšie, pravda, jeho manželka Héra. Napriek tomu bol však Zeus zo všetkých boho najmocnejší a najvznešenejší. Patrili mu tituly a epitetá, ktoré znejú v starej gréčtine oveľa lepšie neš v preklade: vládny, bleskometný, vysokohrmiaci, širokohlučný atď. Najčastejšie ho však ľudia nazývali jednoducho „Olympský“ alebo „Najvyšší“ prípadne obzvlášť obradne „Otec bohov a kráľov“. Jeho symboly boli hromy a blesky, z vtákov najmä orol a zo stromov dub. Gréci (i Rimania) si ho predstavovali ako dôstojného muža s bradou a s pokojným pohľadom, z ktorého tváre vyžaruje vedomie zvrchovanej a neotrasiteľnej moci najvyššieho vládcu.- Zeus bol podľa dnešného stavu bádania prastarý boh indoeurópskeho pôvodu, príbuzný indickému Djáušovi, podobne ako etruskému Tiniovi a rímskeho Jupiterovi, a Géci si ho do novej vlasti priniesli už z predošlých sídlisk. Pôvodne ho uctievali ako boha neba a nebeských úkazov, resp. ako vládcu počasia. Najvyšším bohom sa stal až v procese antropomorfizácie starých božstiev, t.j. ich premeny na bytosti, ktoré sú zjavom i vlastnosťami podobné ľuďom. Pritom nadobudol, nepochybne aj pod vplyvom staršieho obyvateľstva Grécka, rozmanté funkcie, ktoré sa označovali zosobňujúcimi prívlastkami. Napokon ho spojili s ostatnými bohmi a bohyňami do rodového systému, ako to zodpovedalo predstavám rodovej spoločnosti, dali mu podobu vtedajšieho pozemského vládcu, ibaže po všetkých stránkach mocnejšieho. Stretávame sa s nim pod jeho vlastným menom už na tabuľkách s krétsko-mykénskym lineárnym písmom B zo 14.-13. storočia pred n.l. V podobe, v akej ho poznáme dnes, ho prvý raz predstavil Homér v Iliade a Odysei, po ňom Hesiodos v Zrodení bohov. Dia si Gréci ctili najväčšmi zo všetkých svojich bohov, a to bez ohľadu na chyby a nedostatky, ktoré mu v mýtoch pripisovali. Stavali mu chrámy, oltáre a sochy v celom svojom svete, ktorý sa však neobmedzoval na dnešné Grécko, ale zahrnoval aj západné Turecko a južné Taliansko s priľahlými ostrovmi, a výbežkami zasahoval na severe až po ústie Donu, na juhu po stredný tok Nílu, na západe po Iber a na východe ďaleko za Tigris. Chrámy zasvätené Diovi sú dnes všetky v troskách.