Zvláštnym druhom práva bolo aj míľové právo. Toto právo zaručovalo mestu v okruhu jednej alebo dvoch míľ slobodne rúbať drevo, lámať kameň a podobne. (V stredoveku mala jedna uhorská míľa 8350 m.) V zápornom význame toto právo zakazovalo cudzím remeselníkom, aby sa vo vymedzenom okruhu mimo hradieb mesta usadili a vykonávali remeslá, prípadne obchodovali. Nesmeli sa tu konať ani trhy. Cieľom bolo obmedziť konkurenciu a posilniť postavenie mesta s míľovým právom. Uplatnilo sa v banských mestách (Gelnica a ostatné východoslovenské banské mestá gelnického právneho okruhu, ako aj stredoslovenské banské mestá), spomedzi ostatných miest najmä v Žiline, kde bolo pozostatkom tešínskeho práva.
Mestá a dediny s dedičným richtárom si mohli voliť iba mestskú radu (prísažných), niektoré mestá si neskôr vynútili aj voľbu richtára odkúpením dedičného richtárstva. Ďalšie mestá mali aj právo meča a významné pohraničné mestá právo skladu.
Právo meča (z lat. ius gladii - hrdelné právo) znamenalo právo mesta stíhať ťažké zločiny trestom smrti. Najstaršie uhorské zákony pripúšťali ešte krvnú pomstu, teda umožňovali aj jednotlivcom právo vykonať absolútny trest. Na zásah cirkvi už zákony sv. Štefana pripúšťali možnosť previnilcov vykúpiť sa. Od 13. storočia sa právo meča vykonávalo na základe osobitnej kráľovskej výsady. V 13. až 15. storočí právo meča získali nielen najvýznamnejší feudáli (veľmoži), ale aj kráľovské mestá. Zemepánske mestá podliehali súdnej právomoci príslušného feudála. Stredná a nižšia šľachta uplatňovala právo meča prostredníctvom stoličných súdnych orgánov (sedrie) pod vedením podžupana a štyroch slúžnych. Až do 18. storočia boli pri vykonávaní práva meča veľké rozdiely, pokiaľ išlo o kvalifikáciu zločinov i vynášanie trestov. Pri vyšetrovaní sa používalo mučenie - tortúra. Súdy až postupne začali prihliadať na poľahčujúce okolnosti. Za vlády Márie Terézie a Jozefa II. sa pod vplyvom osvietenských myšlienok pri vyšetrovaní prestalo používať mučenie, hrdelné tresty sa udeľovali iba za najťažšie zločiny a vykonávali sa humánnejšie. Právo meča ako pozostatok feudálnej justície bolo zrušené roku 1848 a nahradil ho štátom vykonávaný trest smrti.
Právo skladu dávalo zas mestu výsadu v tom, že obchodníci prechádzajúci mestom, museli svoj tovar v meste ponúkať na predaj v stanovenej lehote, a len ak ho nepredali mohli s ním pokračovať v ceste ďalej. Vyvinulo sa z tridsiatku (cla) vyberaného na hraniciach krajiny.