referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Mikuláš
Piatok, 6. decembra 2019
Mestské práva
Dátum pridania: 16.09.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jozefr
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 889
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.5
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 5m 50s
Pomalé čítanie: 8m 45s
 
Mestské právo je súborom ustanovení, ktorými sa riadili jednotlivé mestá. Najrozšírenejším právnym okruhom bolo magdeburské právo, ktoré roku 1237 prijal Stoličný Belehrad. Od neho toto právo prevzala Trnava (1238), Krupina (pred 1241), Nitra (1248), spišské mestá na čele s Levočou (1271), prostredníctvom Krakova aj Podolínec (1292). Roku 1369 krupinské právo prevzala Žilina, ktorá sa dovtedy riadila tešínskym právom. Krupinské a žilinské právo sa ďalej šírilo v mestách a mestečkách najmä na severnom Slovensku a získali ho aj obce s dedičným richtárom, šoltýsom. Druhý veľký právny okruh tvorilo juhonemecké norimberské právo, ktoré ako prvý v Uhorsku získal roku 1244 Budín. Od Budína ho prevzala Banská Bystrica (1255), Komárno (1265), Bratislava (1291), Košice (nové výsady 1347), Bardejov (1370), Prešov (1374), Prievidza (1382) a ďalšie mestá. Najmä košické právo sa stalo odvolacím miestom pre ďalšie mestá a mestečká na východnom Slovensku. Z magdeburského práva vychádzalo aj právo banských miest. Banskému gelnickému právu (1276) podliehalo šesť banských miest na východnom Slovensku a sedem obcí na Spiši. Právo banských miest ovplyvnilo aj jihlavské právo, ktoré prevzali banské mestá začiatkom 15. storočia. Systém právnych okruhov sa dotvoril v 14. storočí, pričom panovník presadzoval tendenciu, aby odvolacími miestami neboli mestá v zahraničí (napr. Tešín pre Žilinu alebo Krakov pre Podolínec). Právo niektorých miest bolo kombináciou dvoch právnych okruhov (magdeburského i norimberského). Z toho vyplýva, že mladšie mestá (fílie) nepreberali mestské práva od starších (materských) miest vždy v celom rozsahu. Rozhodujúce boli mestské výsady, ktorými panovníci podrobne upravovali práva a povinnosti miest. Materské mestá sa stali odvolacími inštanciami pre mestá svojho právneho okruhu v súdnych a administratívno - správnych záležitostiach. Medzi základné mestské práva patrila slobodná voľba richtára a farára, vyňatie z právomoci kráľovských županov a neskôr stoličných orgánov, oslobodenie od mýta buď na celom území krajiny, alebo v určitom okruhu a právo trhu. Medzi povinnosti voči kráľovi patrilo odvádzanie daní (cenzus), pohostenie kráľa v prípade návštevy mesta (descenzus), novoročné dary, v staršom období aj povinnosť postaviť určitý počet ozbrojencov do kráľovského vojska. Banské mestá dostávali vo svojich výsadách právo hľadať náleziská na vyznačenom území a dolovať z nich, právo rúbať drevo na banské účely a pod.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.