referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Martin, Maroš
Pondelok, 11. novembra 2019
Dekréty Žigmunda Luxemburského z roku 1405
Dátum pridania: 27.09.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jozefr
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 706
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 4m 40s
Pomalé čítanie: 7m 0s
 
15. apríla 1405 (teda mesiac po krajinskom dekréte), kráľ Žigmund vydal tzv. Menší dekrét (Decretum minus), ktorého cieľom bolo konštituovať v Uhorsku samostatný mestský stav ako protiváhu ťažko zvládnuteľnej uhorskej šľachty (28. 4. 1401, uhorskí preláti a baróni zajali a uväznili v Budíne kráľa Žigmunda.). Mestá za dlhej vlády tohto Luxemburgovca prešli zaujímavým vývinom. Mestotvorný proces sa fakticky zavŕšil a v tomto čase na území Slovenska nevzniklo už nijaké významnejšie mesto. Možno pozorovať skôr kvalitatívne premeny a zreteľnú diferenciáciu medzi mestami. Už začiatkom 15. storočia sa kráľ Žigmund pokúsil posilniť postavenie meštianstva v spoločnosti. Dekrét zaručoval obyvateľom kráľovských miest, mestečiek a slobodných obcí rovnaké výsady a ich zástupcovia sa mali zúčastňovať aj na politickom živote krajiny (na zasadnutiach uhorského snemu).

Zámery proklamované v kráľovskom dekréte sa však v ďalšom vývine neuplatnili, pretože Žigmund sa nakoniec so šľachtou zmieril. V nasledujúcich rokoch sa sám zaslúžil o radikálne zníženie počtu kráľovských miest a mestečiek, pretože mnohé prešli zálohovaním do šľachtických rúk. Mestá však aj napriek týmto okolnostiam ostali Žigmundovou oporou. Bolo to v časoch dlhotrvajúcich husitských vojen a nasledujúcich husitských výprav na Slovensko. Kráľ sa staral o lepšie opevnenie miest a rozličnými uľavami a ďalšími privilégiami podporoval zničené a vydrancované mestá (napríklad roku 1404 odpustil Prešovu a Kežmarku daň na 12 rokov s tým, že ušetrené peniaze, v kežmarskom prípade ich časť, mestá vynaložia na výstavbu či dokončenie opevnenia).

Okrem obligatórneho potvrdzovania starších mestských výsad sa práve v období jeho vlády stretávame s udeľovaním mestských erbov (Bratislava, Košice) a s rozširovaním čiastkových mestských privilégií. Udeľovanie výsad mestám si však kráľ dal dobre zaplatiť. Ustavične prázdna kráľovská pokladnica Žigmunda nútila čoraz častejšie sa obracať so žiadosťami o pomoc na svojich verných najmä v Košiciach, Bratislave, Bardejove, Prešove či Trnave. Okrem pravidelných kráľovských daní od nich získal ďalšie tisícky mimoriadnych poplatkov, ktoré potreboval na vedenie protihusitských a protitureckých vojen. Okrem toho mestá si museli priazeň kráľa, kráľovnej a najvyšších dvorských hodnostárov vykupovať novoročnými darmi. Hoci šlo o veľké finančné obety, v konečnom dôsledku sa im vyplatili. Kráľ svoje mestá chránil a udeľovaním nových privilégií podporoval ich ďalší rast.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.