Roku 1755 bol tridsiatok zrušený a nahradila ho nová colná tarifa, ktorá diferencovala výšku cla voči zahraničiu a výšku cla medzi rakúskou a uhorskou časťou monarchie.

Od 12. storočia sa mýta dostali do rúk cirkevných a svetských feudálov, neskôr aj miest. Právo vyberať mýto bolo spojené s pozemkovým vlastníctvom, ale priamo z neho nevyplývalo. Bolo potrebné aby kráľ mýto udelil zvláštnym privilégiom. Z 13. storočia pochádzajú najstaršie mýtne tarify - súpisy druhov tovaru a poplatkov za ne. Trhovým osadám a vznikajúcim mestám panovníci udeľovali nielen právo konať trhy, ale aj poberať z nich príjmy, ktoré pôvodne patrili kráľovi. Inou veľkou skupinou výsad bolo oslobodenie od mýta. Šľachta a vysoké duchovenstvo ako privilegované uhorské stavy ho neplatili. Mestá získavali oslobodenie od mýta už v najstarších výsadách. Napr. oslobodenie od mýta na celom území krajiny bolo súčasťou budínskych výsad, ktoré prevzali viaceré slovenské mestá. Poddaní boli oslobodení od mýt iba v obmedzenom rozsahu a pri zvláštnych príležitostiach (napr. keď cez mýto prechádzal svadobný sprievod, pri vození múky a obilia do mlyna, pri verejných prácach, pri vození vojenského materiálu a podobne). Vlastníctvo i platenie mýt zaniklo spolu s feudálnymi povinnosťami v 19. storočí. Pozostatkom mýtnych poplatkov boli poplatky trhovcov za miesto na mestských trhoch v 19. a 20. storočí, ktoré sa u nás po roku 1989 rozšírili aj na burzy a rôzne príležitostné druhy kúpy a predaja. Za moderný druh cestného mýta môžeme považovať aj súčasné poplatky automobilistov na diaľniciach.