referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Agnesa
Sobota, 16. novembra 2019
Mýto a tridsiatok
Dátum pridania: 27.09.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jozefr
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 566
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.2
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 3m 40s
Pomalé čítanie: 5m 30s
 
Mýto je poplatok za prevážaný tovar vo vnútrozemskom styku. V prameňoch sa vyskytuje pod pojmom telonium, tributum. Posledný pojem znamená poplatok všeobecne. Mýto patrilo medzi tzv. menšie regálne práva (súbor úžitkových práv patriacich kráľovi, menšie sú udelované šľachticom, cirkvi a mestám, kráľom). Už najstaršie zákony uhorského kráľa Ladislava I. upravovali obchodovanie na trhoch a za Ladislavovho nástupcu Kolomana tretina z výnosu mýt patrila komitátnym županom a desatina biskupom. Najstaršie bolo trhové mýto (tributum fori), z ktorého sa vyvinuli cestné (suché) a prechodové mýta, vyberané najmä na mostoch a brodoch cez rieky. Výnos z mýta sa používal na údržbu ciest, opravy a výstavbu mostov a podobne. Z mýt vyberaných pri vstupe a odchode z krajiny sa vyvinulo pohraničné clo - tridsiatok.

Tridsiatok je poplatok za dovážané a vyvážané tovary. V zákonoch kráľa Kolomana sa spomínajú mýtnici pohraničných županov a pohraničné mýta bez bližšej špecifikácie. Prvou písomne doloženou colnou stanicou na Slovensku bol Tvrdošín (1265). Od konca 12. do konca 13. storočia bol pohraničným clom osemdesiatok. Slúžil na vydržiavanie dvora kráľovnej. Príjmy z neho boli nižšie ako príjmy z mýt. Karol Róbert roku 1336 nariadil vyberať tridsiatok namiesto osemdesiatku. Ani vtedy však nepredstavoval tridsatinu hodnoty tovarov, ale iba jedno percento. Dekrét Žigmunda Luxemburského roku 1405 určil výšku tridiatku na 3,33 percenta, po roku 1526 dosahoval až 5 percent hodnoty tovarov. Pôvodne sa tridiatok vyberal iba z dovážaných tovarov, kráľ Ľudovít roku 1370 nariadil vyberať tridsiatok aj z vývozu. Na rozdiel od mýt panovníci nedávali trvalé oslobodenie od tridsiatku, ale iba na určitý čas, prípadne na niektoré, taxatívne vymenované druhy tovarov. Niektoré bohaté mestá, napr. Bratislava, prenajímali tridsiatky od kráľovskej komory a potom ich vyberali vo vlastnej réžii. Systém tridsiatkových staníc začal budovať Karol Róbert.

Zákon Vladislava II. (1498) vymenúval hlavné tridsiatkové stanice na území Slovenska - Orava (Tvrdošín), Trenčín, Bratislava a Košice, ktoré mali svoje filiálky blokujúce sieť prístupových ciest k hlavným staniciam. Tridsiatková sieť sa dotvorila v poslednej tretine 17. storočia, vtedy podliehala dvom kráľovským komorám (v Bratislave a Košiciach). Tridsiatok ako stredoveké pohraničné clo nemohol plniť ochranársku funkciu pre domácu výrobu, nemal ani brzdiaci či motivačný účinok ako moderné clá.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.