Hlásali teologický dualizmus dobra a zla, zavrhovali pravdu o zmŕtvychvstaní, reálnosť sviatostí...a pod. Iný katari, umiernený vyznávali len jedného boha stvoriteľa. Katari zavrhovali cirkevnú organizáciu. Situácia sa stala ešte vážnejšou, keď tu vedľa katarov začali pôsobiť aj valdénski, pre cirkev ešte nebezpečnejší. Hnutie založil bohatý lyonský kupec Peter Valdens. Vraj okolo roku 1170 skonal pri dverách jeho starý priateľ, čo Peter pochopil ako znamenie. Pri čítaní Matúšovho evanjelia objavil ideál chudoby. Rozdal svoj majetok a oddal sa apoštolátu chudoby a hlásania pokánia. Jeho stúpenci sa nazývali „Kristovi chudobní“ alebo „lyonskí chudobní“. Ich kázanie skrývalo v sebe nebezpečenstvo pre vieru. Nakoniec ich pápež Lucius III vyobcoval. Učenie sa šírilo ďalej a prenikalo hlavne do Lombardie. Katari a valdénski si vzájomne nerozumeli, avšak mali spoločného nepriateľa, rímsku cirkev, a to ich spojovalo.

Až po zavraždení pápežského legáta sa rozhodol Inocent III., nariadiť proti nim križiacku výpravu. Výsledkom bolo krviprelievanie a pustošenie, ktoré vrhá tieň na jeho vládu. Jeho nasledovník Honorius III. požiadal Ľudovíta VIII. Francúzskeho, aby viedol výpravu. Kráľ postavil do čela výpravy Šimona z Monfortu. S pápežovým súhlasom vydali v roku 1220 Fridrich a Ľudovít veľmi významné nariadenia pre rozvoj inkvizície, ktoré uvalili na heretikov kruté tresty. O správaní sa križiakov v južnom Francúzsku píše Shannon:.. „ Bola to krutá doba a v križiackej armáde nebolo nazvyš disciplíny a poriadku.. a preto, keď títo vojaci vtrhli zo severu do Languedockých miest, vedľa kacírov umierali veľmi často aj pravoverný. Hoci za takýchto podmienok boli pochopiteľné osobné alebo dokonca skupinové tragédie, útlak, lúpeže a zabíjanie pravoverných.“ 20 rokov trvalo nekresťanské vraždenie. Celé mestá boli vyľudnené a celé kraje spustošené. Navonok sa mohlo považovať bludárstvo za vykorenené, ale inkvizícia mala ešte plno práce kým ovládla situáciu. 2.2. Inocent III.

V roku 1198 bol za pápeža zvolený Lothar Conti, ktorý ako pápež prijal meno Inocent III. Mal vznešený pôvod. Študoval právo a teológiu na Boloňskej a Parížskej univerzite. Inocent bol rodený vládca, ktorý v sebe spájal intelekt s rozhodnosťou a vzácnou ľudskosťou. Mal o svojom postavení zvláštnu predstavu ako o Kristovom vikárovi, ktorý je „menej ako Boh a viac ako človek“ a má vládnuť nielen všeobecnej cirkvi, ale celému svetu“. Ako pápež podnikol kroky, aby zlepšil kvalitu a morálne správanie kléru a aby sa zachovávali morálne predpisy v kláštoroch.