V roku 1181 sa v rodine obchodníka s plátnom narodil chlapec. Matka mu dala meno Ján, otec ho volal František. V roku 1202 sa mestá Assisi a Perugia dostali do vojenského sporu. František bol zajatý a keď sa vrátil mal videnie Krista, ktorý ho žiadal o opravu kostolíka. Metaforickú žiadosť mladík pochopil doslovne a dal sa do opravy opusteného kostola, čo sa mu aj podarilo. Stal sa z neho sociálne cítiaci človek. Zvolil si cestu absolútnej chudoby a stal sa potulným kazateľom. Staral sa o chudobných, chorých a udržiaval kostoly v okolí. Ľud mu dal prívlastok povorello – chudáčik. V roku 1208 začal kázať v Assisi. Založil komunitu dvanástich spolubratov a vyslal ich na apoštolské misie. To boli začiatky vzniku rádu menších bratov - minoritov.

Keď pustovnícky žijúci František predstúpil pred vznešeného Inocenta III., pápež ho vyhodil s tým, aby odišiel medzi prasce. František tak urobil, ale potom sa vrátil. Pápež zmenil svoje rozhodnutie, a povolil novú reholu. Obe reholy sú známe tým, že páve im boli zverené novo zriadené inkvizičné tribunáli, založené Inocentom III. a rozvíjané k väčšej dokonalosti Gregorom IX. Nevraživosť medzi obidvoma reholami zašla však až tak ďaleko, že sa vzájomne obviňovali z kacírstva. U dominikánov sa objavili heretici len zriedkavo, zato minoriti mali už od počiatku väčší sklon k nedodržiavaniu cirkevných predpisov. 2.4. Zrušenie templárov
Francúzsko bolo prvou krajinou kde sa prenasledovanie kacírov stalo vecou verejnou.

Na konci 13. storočia boli templári exkluzívny rytiersky rád, ktorý si svoju slávu získal v dobe križiackych výprav do Svätej zeme. Boli založený francúzskymi šľachticmi a svoje meno odvodzovali od sídla neďaleko Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme. Pri dobytí Akky egyptským sultánom, padol templársky veľmajster a rád stratil svojho vodcu a trvalé sídlo. Nemali sa kde usídliť a žiaden z európskych panovníkov nemal záujem usadiť vojensky organizovaný rád na svojom území. Preto sa začali vracať do Francúzska. A bol to Filip IV. s pomocou Viliama Nogerta, jeden z jeho radcov, kto vyvolal inkvizičný proces s templármi. Na začiatku 14. storočia mal ich rád 3 až 4 tisíc rytierov, z toho ich bolo v dobe obvinenia rádu z kacírstva asi 2 tisíc vo Francúzsku. Ich základnou chybou však nebolo ich kacírstvo, ale bohatstvo a podnikanie. Ich členovia boli bankári francúzskeho kráľa, ktorý im dĺžil v roku 1305 viac ako pol milióna zlatých.