Českí veľmoži, obklopení bojovníckymi družinami, nahromadili do 2. polovice 9. storočia veľké majetky. Podmanili si väčšinu obyvateľstva Kmeňové a rodové zriadenie už bolo v rozklade. Veľmožský rod Přemyslovcov si prisvojil dedične kniežaciu moc nad kmeňom Čechov a svojej nadvláde podrobil postupne aj ostatné kmeňové kniežatá. Tak koncom 9.storočia vytvoril český ranofeudálny štát a začala sa tvoriť česká národnosť. Už prv přemyslovské kniežatá v záujme upevnenia svojej moci rozširovali kresťanstvo a štedro podporovali cirkev.

Prvým známym kniežaťom bol Bořivoj, ktorý údajne prijal krst z rúk arcibiskupa Metoda. Po smrti Bořivoja veľkomoravské knieža Svätopluk obsadil Čechy, a tým obmedzil vládu Přemyslovcov. Úsilie Přemyslovcov vymaniť sa spod nadvlády mojmírovskej dynastie sa úspešne skončilo po smrti Svätopluka I. Okolo roku 925 sedel na přemyslovskom stolci Bořivojov vnuk knieža Václav. Bol ústupčivý voči cirkvi i nemeckému cisárovi. S politikou Václava I. nesúhlasil jeho brat Boleslav a časť veľmožov. Vylákali ho na Boleslavov hrad a tam ho zavraždili (935).

Knieža Boleslav I. (935 – 967) dlho odmietal posielať nemeckému cisárovi vojenskú pomoc a vazalský poplatok. Keď cisár ohrozil Čechy vojenský Boleslav nakoniec uznal zvrchovanosť nemeckej ríše. Vo vojsku cisára Otu I., ktoré zvíťazilo nad Maďarmi v roku 955 na rieke Lech, boli aj české jednotky. Boleslav využil toto víťazstvo na rozšírenie hraníc českého štátu o Moravu, Slovensko a Krakovsko. Na zamedzenie vplyvu nemeckého cisára chcel osamostatniť Čechy aj cirkevne. Tento úmysel uskutočnil jeho nástupca Boleslav II. (967 – 999), ktorý založil biskupstvo v Prahe. Boleslav II. dôsledne upevňoval svoju kniežaciu moc. Keď veľmož Slavník pripojil k rodovému hradu Libice severovýchodné Čechy a odmietol Přemyslovcom poslušnosť , knieža Boleslav II. s družinou sa zmocnil hradu Libice a celý rod Slavníkovcov dal vyvraždiť. Zachránil sa jediný jeho člen, pražský biskup Vojtech, ktorý bol v tom čase v Ríme. Vojtech sa nevrátil natrvalo do Čiech, ale odišiel ako misionár do Uhorska a potom do Poľska. Po smrti Boleslava II. prepukli v přemyslovskom rode krvavé rozbroje, ktoré využil poľský panovník Boleslav Chrabrý. Najprv pripojil k Poľsku Krakovsko, neskôr obsadil Moravu a zabral aj Slovensko. Spory medzi Přemyslovcami ustali až za kniežaťa Břetislava I., ktorí po smrti Boleslava Chrabrého natrvalo pripojil Moravu k Čechám.