V kniežati Břetislavovi I. (1034 – 1055) mal český štát mocného panovníka. Břetislav I. podnikal úspešné výpravy do zahraničia. Tak na výprave do Poľska roku 1038 sa Česi zmocnili Hnezdna a Krakova. Z Hnezdna slávnostne priviezli ostatky biskupa Vojtecha do Prahy, čo Břetislav I. chcel využiť u pápeža ako príležitosť na povýšenie pražského biskupstva na arcibiskupstvo. Nemecký cisár Henrich III. a ríšski feudáli sa naľakali rastu Břetislavovej moci a vyslali do Čiech trestné vojsko. Břetislav I. sa musel zriecť výbojov v Poľsku (okrem Sliezska) a uznať zvrchovanosť cisára. Břetislav I. položil pevné základy českého štátu. Jeho nástupcovia sa usilovali pomocou nemeckého cisára získať kráľovský titul. V druhej polovici 11. storočia moc ústredného českého kniežaťa oslabovali druhostupňoví príslušníci přemyslovskej dynastie, ktorí takmer samostatne vládli na Morave. Medzi českým ústredným kniežaťom a moravskými údelnými kniežatami vznikali často nezhody. Nemeckí cisári to využívali a stále viac zasahovali do českých pomerov. Až kniežaťu Soběslavovi I. (1125-1140) sa podarilo utíšiť domáce rozbroje a ubrániť nezávislosť českého štátu. Jeho nástupca Vladislav I. (1140-1173) sa zúčastnil ako spojenec cisára na výpravách v Taliansku a za to získal kráľovský titul. Rozbroje vnútri přemyslovskej dynastie utíchli až koncom 12. storočia, a tým sa upevnila vnútorná sila českého štátu. Od konca 12. storočia sa v poľnohospodárstve stále viac ujímal trojpoľný systém. Prirodzeným prírastkom i prílevom cudzích kolonistov zväčšil sa počet obyvateľstva, ktoré kolonizovalo najmä neosídlené pohraničné kraje. Remeselníci z vidieka sa sťahovali do utvárajúcich sa miest. Cudzincov lákalo najmä bohatstvo rudných ložísk. Z novootvorených baní sa získavalo dosť rúd na razenie mincí. Koncom 13.storočia zaviedli stálu striebornú mincu (české groše).

V 12. - 14. storočí sa zväčšila produktivita práce najmä tých roľníkov, ktorí boli osadení na zákupnom ( emfyteutickom ) práve. Zákupné právo sa udomácnilo najprv v mestách. V mestách vznikali špeciálne remeslá a rozvíjal sa obchod. Prudší vzostup miest nastal aj v Čechách vtedy, keď panovníci začali udeľovať výsady ( privilégiá ). Správu v mestách mala v rukách mestská rada na čele s burgmajstrom. Samosprávu miest často obmedzoval kráľom menovaný dedičný richtár. Osobitnú skupinku tvorili banské mestá ( Jihlava, Kutná Hora ). Poddanské mestá, ktoré zakladala šľachta alebo vysoké duchovenstvo, mali tiež nárok na vlastnú samosprávu a trhy.