Najvýznamnejším strediskom remesiel a obchodu boli pražské Staré Město, Malá Strana a od polovice 14.storočia aj Nové Město pražské. Českí remeselníci tvorili väčšiu časť mestského obyvateľstva ako v mestách na Slovensku. Hospodársky rozvoj českých miest a sceľovanie feudálnych panstiev zatláčali do úzadia staré hradské zriadenia. Namiesto neho sa zaviedlo krajské zriadenie. Kraje boli územnými jednotkami štátnej správy. Základnou hospodárskou jednotkou ostali feudálne panstvá, ktoré patrili veľmožom. Drobná šľachta – rytieri – získavala od kráľa malé majetky, čím sa zväčšovala feudálna roztrieštenosť. Šľachta ako trieda sa usilovala obmedziť moc patriarchátu a sama chcela získať čo najviac moci na úrok kráľa. Po vymretí Přemyslovcov získala česká šľachta významné výsady. V boji proti vplyvným cudzincom sa u šľachty posilnil feudálny český patriotizmus. Od konca 11. storočia prebieha medzi pápežskou kúriou a svetskými feudálmi zápas o tzv. investitúru ( právo uviesť do cirkevného úradu, najmä biskupského ), ktorý mal vplyv aj na pomer štátu a cirkvi v Čechách. Cirkevných hodnostárov do začiatku 13.storočia menoval český panovník. Českí cirkevní hodnostári získali roku 1222 nezávislé postavenie od svetskej moci a boli podriadení priamo pápežovi. Odvtedy pápež obsadzoval výnosné cirkevné úrady aj cudzincami.

Koniec 12. storočia je v Čechách obdobím hospodárskeho i politického rozmachu. Postavenie Přemysla I. (1197-1230) sa posilnilo natoľko, že dosiahol roku 1212 od cisára Fridricha II. v Zlatej bule sicílskej uznanie kráľovskej hodnosti pre českého panovníka „na večné časy“ a priznanie hodnosti ríšskeho kniežaťa ( kurfirsta ). Kurfirst mal právo voliť nemeckého cisára. Za Přemysla II. i jeho syna Václava I. (1230-1253) význam českého štátu v medzinárodnom meradle vzrástol. Kráľ Václav I. sa pokúšal zmocniť dedičstva rakúskych krajín, pričom sa dostal do sporu s nemeckými feudálmi a s uhorským kráľom Belom IV. V spore pokračoval aj jeho syn Přemysl Otakar II. (1253-1278), ktorý po veľkom zápase dočasne pripojil k Čechám Rakúsko a Štajersko a neskôr slovinské oblasti až k Jadranskému moru. Viac ráz vpadol aj na západné Slovensko. Vnútri krajiny svoju moc posilnil zorganizovaním rytierskeho vojska, potláčaním nepoddajných veľmožov a podporou cirkvi a miest. V zahraničnej politike nemal trvalé úspechy. Nový nemecký kráľ Rudolf Habsburský prinútil Přemysla II. vzdať sa alpských krajín. Keď sa Přemysl II. znovu pokúsil získať tieto krajiny, v boji na Moravskom poli zahynul (1278).

Za nedospelého Přemyslovho syna sa zmocnil vlády brandenburský markgróf Oto.