Pri moci sa udržiaval pomocou nemeckých žoldnierov a mestského patriciátu. Cudzinci nemilosrdne vykorisťovali domáce obyvateľstvo. Okrem toho sa v Čechách šíril mor a hlad. Česká šľachta sa proti cudziemu tlaku vzbúrila. V tomto smutnom období stal sa kráľovič Václav plnoletým a ujal sa vlády ako Václav II. (1283-1305). Za jeho panovania zbohatol najmä nemecký patriciát. V zahraničnej politike sa orientoval na Poľsko. Dočasne sa stal poľským kráľom a jeho syna Václava III. zvolili aj za uhorského kráľa. Po smrti Václava II. a po krátkej vláde Václava III. (1305-1306) ( bol zavraždený roku 1306 v Olomouci ) sa v Poľsku opäť ujali moci Piastovci a uhorský trón získali neapolskí Anjouovci.

Po vymretí Přemyslovcov, ktorí sa zaslúžili o vybudovanie českého štátu, uchádzali sa o český trón viacerí kandidáti. Nakoniec českí feudáli ponúkli trón Luxemburgovcom. Nový panovník Ján (1310 – 1346), ktorý šľachte potvrdil významné stavovské právo, bol obratným diplomatom. Rozšíril český štát o Chebsko, Sliezsko a Hornú Lužicu. Žil zväčša v cudzine a za jeho neprítomnosti ho zastupoval jeho syn Karol, ktorý sa stal po otcovej smrti českým kráľom a nemeckým cisárom.

Karol IV. (1346-1378) sa staral o politické a kultúrne povznesenie Čiech. Pokúsil sa obmedziť moc šľachty nariadením zvaným Majestas Carolina, no bezúspešne. Väčší úspech mal v hospodárskej politike ( založenie Nového Města v Prahe ). Praha sa stala za jeho vlády najväčším mestom v strednej Európe. Jej význam zvyšovala univerzita ( založená roku 1348 ). Dosiahol aj povýšenie pražského biskupstva na arcibiskupstvo, a tak sa české krajiny osamostatnili. Za Karola IV. neúmerne vzrástla moc vysokého duchovenstva, preto bol posmešne nazývaný „popským“ kráľom. Rozšíril hranice českého štátu o Brandembursko, Dolnú Lužicu a zvyšok Sliezska. Pri voľbe nemeckého cisára povýšil českého panovníka na popredné miesto. Po smrti Karola IV. sa začala česká monarchia drobiť medzi dedičmi luxemburskej dynastie. Toto delenie zapríčinilo neskôr medzi jej príslušníkmi spory.

Kráľ Václav IV. ( 1378-1419) od svojho nastúpenia na český trón prijímal do svojich služieb nižšiu šľachtu a medzi jeho radcami boli aj bohatí mešťania. Preto ho vysoká svetská a cirkevná šľachta nenávidela. Domáhala sa účasti vo vláde a združila sa v panskej jednote. Príslušníci panskej jednoty Václava IV. uväznili, aby ho donútili k ústupkom. Vnútorné rozbroje oslabili postavenie kráľa. Roku 1400 ho nemecké kniežatá pozbavili titulu
„ rímskeho“ kráľa a tým klesol aj význam Prahy ako politického strediska Európy.