Proti poddanému ľudu vystupovali svetskí i cirkevní feudáli svorne. Zvyšovali peňažné dávky a keď sa poddaní postavili na odpor, nemilosrdne ich trestali. Ak poddaný nemal priamych mužských potomkov, odobrali mu celý majetok. Feudáli spoločne obmedzovali aj výsady miest. Zástupcami miest opovrhovali a nechceli ich pripustiť na krajinský snem.

V mestách nemecký patriciát svojvoľne zdaňoval ostatné, prevážne české meštianstvo. Pre svoj zisk určoval ceny remeselných výrobkov a s mestským majetkom zaobchádzal ako so svojím vlastníctvom. Od 14. stor. sa českí remeselníci domáhali účasti v správe miest, aby obmedzili moc patriciátu. Súčasne chceli odstrániť úžerné árendy, ktoré museli platiť duchovenstvu za prenajatý majetok alebo dom.

Bezstarostný život cirkevných hodnostárov, vysokej šľachty a patriciátu bol v ostrom protiklade s položením poddaných a mestskej chudoby. Príslušníci mestskej chudoby, tovariši, nádenníci a sluhovia, živorili z nízkych miezd. Veľmi boli postihnutí drahotou, ktorá vznikla začiatkom 15. stor., pretože Václav IV. dal raziť nehodnotnú mincu. Zbedačená mestská chudoba preto ochotne počúvala kazateľov, ktorí kritizovali „ hriešne“ bohatstvo šľachty a cirkevnej hierarchie. Lepšie sa nemali ani schudobnení roľníci na vidieku, ktorí svoje živobytie museli hľadať v službe u bohatých sedliakov, šľachticov a prelátov. Vidiecku chudobu najviac utláčal juhočeský panský rod Rožmberkovcov. Preto sa medzi juhočeskými mešťanmi a poddanými koncom 14. stor. ujímalo učenie protifeudálnych náboženských siekt. Cirkev ako všemocná opora feudalizmu bola v 14. stor. v hlbokom mravnom úpadku.

Pápeži udeľovali vysoké cirkevné hodnosti za veľké poplatky. Bohatí preláti poskupovali viaceré cirkevné hodnosti, ale ich funkcie vykonávali zástupcovia, vyberaní z chudobného duchovenstva. Úpadok cirkvi vyvrcholil, keď francúzski kardináli zvolili „vzdoropápeža“ (1378) a keď napokon roku 1409 pribudol ešte 3.pápež, zvolený v Pise. Pápeži hľadali pomoc u svetských feudálov a navzájom sa dávali do kliatby. Neporiadky v cirkvi vyvolali v celej Európe, ale najmä v Čechách, kde cirkevná hierarchia zväčša cudzieho pôvodu vlastnila takmer polovicu pôdy. V stredoveku sa občiansky život prekrýval so životom cirkevným. Preto kritika občianskeho života úzko súvisela s kritikou cirkvi. Už na konci vlády Karola IV. proti sebectvu cirkevný hodnostárov vystupovali kazatelia Konrád Waldhauser, po ňom Ján Milič z Kroměříža a Matej z Janova. Začiatkom 15.