storočia sa odpor voči hierarchii rozšíril medzi českým zemianstvom, meštianstvom, chudobným kňažstvom, mestskou a vidieckou chudobou. Tento odpor za Husovho pôsobenia prerastal na proticirkevné hnutie proti feudálnemu zriadeniu.

Kázňami si majster Ján Hus znepriatelil cirkevnú hierarchiu, najmä pražského arcibiskupa. Tento najprv obmedzil a napokon zakázal kázne majstra Jána Husa v Betlehemskej kaplnke. Hus bol presvedčený o správnosti svojho konania a roku 1412 verejne vystúpil aj proti predávaniu odpustkov ako potupnému kupčeniu so zbožnosťou veriacich. Pápež za to dal Husa do cirkevnej kliatby a pre Prahu vyhlásil interdik ( zákaz náboženských úkonov), kým sa „ kacír“ Ján Hus z Prahy nevzdiali. Hus sa odobral do južných Čiech a v okolí Kozieho Hrádku pokračoval v kazateľskej a literárnej činnosti. Na podnet uhorského a nemeckého kráľa Žigmunda bol roku 1414 zvolaný do Kostnice cirkevný koncil, aby odstránil cirkevný rozkol. Cirkevný hodnostári sa presvedčili, že Husovo učenie ohrozuje svetské panstvo cirkvi a feudálne zriadenie. Vyhlásili Husa za kacíra a odovzdali ho svetskej moci, ktorá ho po viacmesačnom väzení odsúdila a 6. júla 1415 upálila. Aby po kacírovi neostala ani stopa , zmietli ešte aj popol z jeho hranice do rieky Rýn.

Majster Ján Hus bol prvým z kazateľov, ktorí prenášali kritiku feudálneho zriadenia a cirkevnej hierarchie medzi prostý pracujúci ľud. Hus vedel ľud svojimi smelými kázňami nadchnúť pre nastávajúci zápas s feudálmi. Zaslúžil sa o počeštenie pražskej univerzity, keď na jeho návrh Václav IV. Kutnohorským dekrétom roku 1409 priznal Čechom na pražskej univerzite tri hlasy a cudzincom dokopy len jeden hlas. Dbal o čistotu a rozvoj českého jazyka i o zdokonalenie pravopisu. Husove listy, kázne a spisy rozmnožovali jeho spolupracovníci po celých Čechách a burcovali český ľud do revolučného boja. Husov odkaz vyvrcholil po jeho smrti v husitskom hnutí. Cirkevní hodnostári, patriciát, mnísi a časť šľachty najmä v Čechách ostali na strane katolíckej cirkvi a kráľa Žigmunda. Boli to stúpenci domácej feudálnej reakcie, ktorá mala oporu vo vládnucich kruhoch Sliezska a Lužíc. Keď doma zostali v menšine, začali hľadať podporu v zahraničí. Výbuch proti domácej reakcii vznikol z vnútorného napätia v Prahe.

Husitské hnutie prepuklo ako organizovaný protifeudálny odboj koncom júla 1419. Jeho bezprostredným podnetom bolo zneuctenie husitskej procesie, ktorú viedol kazateľ Ján Želivský. Rozhorčený pražský ľud vyhádzal z okien novomestskej radnice nenávidených radných pánov (defenestrácia), a tým dal signál na všeobecný protifeudálny útok.