Prečo sa to všetko začalo?
Keď sa skončila 7- ročná vojna r. 1763 zostala na americkom kontinente vyše 10-tisícová britská armáda. Náklady na ňu mali z jednej tretiny hradiť osadníci. Ale keďže sa snemy jednotlivých kolónii nevedeli dohodnúť na spôsobe získavania financií, londýnsky parlament r. 1765 schválil zákon o kolkovnom. Krátko na to boli zavedené nové clá na niektoré tovary dovážané do amerických osád a to sa usadlíkom nepáčilo, to prinútilo parlament zrušiť nové dane a ponechali iba clo na čaj.

Preto sa niekoľko bostonských občanov prepadlo v indiánskom preoblečení tri lode a vyhodilo cez palubu 342 debien čaju. Preto sa táto udalosť nazýva „Bostonské pitie čaju“. Colníkov natreli dechtom a pováľali v perí. Anglická vláda poslala do Bostonu vojská, aby zabavili sklad zbraní, ktorý mali kolonisti pod svojou ochranou. Americkým milíciám, hoci zle vyzbrojeným, sa podarilo zvíťaziť v boji proti britským jednotkám. Týmto útokom sa začala Americká vojna za nezávislosť

Ako sa to skončilo:
,,Bostonské pitie čaju“ nadšene privítali obyvatelia kolónií na celom pobreží. Naopak Británia posilnila svoje vojská na americkom kontinente a prijala niekoľko tvrdých opatrení namierených proti kolóniám. Londýn zrušil slobodomyseľnú ústavu osady Massachusetts a uzavrel bostonský prístav. Postup Británie vyvolal v osadách hnev a rozhorčenie. V októbri 1774 sa vo Filadelfii zišli zástupcovia 12 kolónií na prvom kontinentálnom kongrese, aby prerokovali otázky spojené so spoločnou obranou svojich záujmov. Výsledkom kongresu bola Deklarácia práv a sťažností požadujúca právo väčšej nezávislosti kolónií od Británie. Z podnetu kongresu sa začali vytvárať ozbrojené milície. V apríli 1775 došlo medzi milicionármi a anglickým vojskom k prvému ozbrojenému stretnutiu.