Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Stručný prehľad dejín slovenského národa

5. storočie – Slovania sa začínajú presúvať zo svojej pravlasti, ktorá bola medzi riekami Vislou a Dneprom. Usadili sa v strednej Európe a na Balkáne, mnohé kmene zostali v pravlasti na východe.
r. 623 – franský kupec Samo organizuje Slovanov v strednej Európe v boji proti agresívnym Avarom a vytvára prvý pokus o stabilný štátny útvar – Samovu ríšu. Zaniká po jeho smrti roku 658.
r. 833 – knieža Mojmír spája svoje Moravské kniežatstvo po vyhnaní Pribinu z Nitry s Nitrianskym kniežatstvom a zakladá tak Veľkomoravskú ríšu.
r. 863 – byzantský cisár Michal III. posiela zo Solúna misionárov Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. Tí prinášajú Slovanom v ríši kresťanstvo. Takisto vytvárajú prvé písmo Slovanov – hlaholiku na zapisovanie pôvodnej reči používanej v tomto období – slovienčiny.
r. 894 – knieža Svätopluk zomiera a Veľkomoravská ríša je rozdelená medzi jeho troch synov. 9. storočie – príchod maďarských kmeňov na čele s Arpádom do strednej Európy.
r. 907 – bitka pri Bratislave; Maďari porazili bavorské vojská – zánik Veľkomoravskej ríše.

r. 1000 – sv. Štefan zakladá novú ríšu – Uhorsko. Maďari prijímajú kresťanstvo. R. 1018 sa začína proces trvajúci asi storočie, ktorého výsledkom je začlenenie celého dnešného Slovenska do Uhorska.

r. 1241 – vpád mongolských kmeňov Tatárov do Uhorska. Počiatok tatárskeho pustošenia krajiny.
r. 1308 – kráľom sa stáva Karol Róbert, ktorý udeľuje Matúšovi Čákovi z Trenčína rozsiahle územia dnešného Slovenska. On neskôr vypovedal poslušnosť a zneužíval svoje právomoci na boj proti Uhorsku.

14. storočie – začiatok výbojov Osmanskej ríše (Turkov) na Balkán a neskôr aj do Uhorska. r. 1458 – Matej Huňady Korvín (Corvus - havran) sa stáva kráľom Uhorska. Za jeho vlády Uhorsko získalo Moravu a Sliezsko. Vytvoril tiež Čierny pluk – prvú stálu uhorskú armádu. Šíril humanizmus a renesanciu a svojimi reformami upevnil kráľovskú moc v krajine. Vládne až do r. 1490.

r. 1467 – založená prvá univerzita na Slovensku – Academia Istropolitana v Bratislave.

r. 1514 – ostrihomský arcibiskup Tomáš Bakócz posiela križiacku výpravu proti Turkom. Výprava na juhu krajiny na Balkáne povstala proti Uhorsku. Ján Zápoľský ich v bitke pri Temešvári napokon porazil. Pre obyčajných obyvateľov celej krajiny boli prijaté predpisy, ktoré im upreli osobnú slobodu a pripútali ich k pôde a jej zemepánovi. V Uhorsku sa začína praktizovať nevoľníctvo.

r. 1526 – turecké vojská zdrvujúco porazili uhorskú armádu v bitke pri Moháči. Pôvodné Uhorsko náhle zaniklo, čo sa považuje za koniec stredoveku v strednej Európe. Turci obsadzujú celý Balkán a celé územie Uhorska až po Dunaj. Kráľom severnej a západnej časti bývalého Uhorska sa stáva Ferdinand I. Habsburg. Vytvára Rakúsku Habsburgskú monarchiu. Jej hlavným mestom sa stáva Bratislava, ktorá sa stáva aj miestom korunovácie kráľov – odteraz nazývaných cisármi. Uhorský arcibiskup sa presťahoval so svojou Kapitulou z Ostrihomu do Trnavy, ktorá sa stala kultúrnym a náboženským centrom. Centrom a strediskom monarchie sa stáva územie dnešného Slovenska.

r. 1531 – narodil sa Ján Sambucus (†1584), dvorný historik cisára Maximiliána II.; rodák z Trnavy.
16. storočie – kruté a rozsiahle výboje Turkov na územie dnešného Slovenska.
r. 1608 – snem v Bratislave priznáva poddaným náboženskú slobodu.

r. 1611 – cisárom sa stáva syn Rudolfa II. Matej. Hlavným mestom sa stáva Viedeň. Razantne tiež presadzoval katolicizmus.
r. 1620 – bitka na Bielej hore, kde cisár Ferdinand II. porazil českú nekatolícku šľachtu. Čechy strácajú samostatnosť a stávajú sa ďalším slovanským národom v područí Habsburgskej monarchie.

r. 1635 – arcibiskup Peter Pazmán zakladá v Trnave univerzitu.
r. 1646 – podpísaná Užhorodská únia, ktorá predstavuje snahu o jednotu medzi Pravoslávnou a Katolíckou cirkvou. Jej výsledkom bol vznik gréckokatolíckej cirkvi.

r. 1684 – narodil sa Matej Bel (†1749), prezývaný Veľká ozdoba Uhorska. Bol polyhistorom a jeden z najvzdelanejších ľudí svojej doby vôbec. Organizoval tiež vlastivedný výskum.
r. 1687 – v bitke pri Moháči Karol Lotrinský poráža Turkov. R. 1699 Turci definitívne vytlačení z celého územia pôvodného Uhorska. Tieto územia sa stávajú súčasťou Habsburgskej monarchie.

17. storočie – päť ozbrojených povstaní predstaviteľov uhorskej šľachty proti katolíckym Habsburgovcom. Uskutočnilo sa Bočkajovo, Betlenovo, Rákociho, Tökoliho a Františka II. Rákociho povstanie. Väčšina využívala pomoc od Turkov. Dôvodmi boli náboženské príčiny, keďže všetci až na Františka II. boli protestanti, alebo snaha získať samostatnejšie postavenie Uhorska v rámci monarchie. Za Betlenovho povstania boli umučení traja svätí košickí mučeníci Marek Križina, Melchior Grodecký, Štefan Pongrác. Za Tökoliho povstania bola zase vypálená Trnava.

r. 1718 – narodil sa Adam František Kollár, poradca a knihovník Márie Terézie – Slovenský Sokrates.
r. 1740 – na cisársky trón monarchie zasadá Mária Terézia. Šírila osvietenstvo a uskutočnila mnohé reformné kroky. Vydala tzv. Tereziánsky kataster (súpis pôdy). Za jej vlády vznikali na Slovensku prvé manufaktúry. R. 1762 nechala vytlačiť prvé papierové peniaze u nás. Zakázala procesy s bosorkami či mučenie. Pod jej vplyvom sa Ostrihomská arcidiecéza rozdelila na tri časti: Spišskú, Bansko-Bystrickú a Rožňavskú. Zaviedla tiež povinnú školskú dochádzku. Vládne 40 rokov do r. 1780.

r. 1781 – cisár Jozef II. vydáva Tolerančný patent, ktorým zrovnoprávňuje protestantov s katolíkmi.
r. 1785 – cisár Jozef II. vydáva patent, ktorým ruší akékoľvek formy nevoľníctva.

r. 1787 – Anton Bernolák uzákoňuje prvú spisovnú slovenčinu na základe západoslovenského nárečia, keď vydáva svoju Filologicko-kritickú rozpravu o slovenských písmenách.
19. storočie – obdobie Slovenského národného obrodenia. Slovania, ktorí sa začlenili na celé stáročia do Uhorska, sa svojou kultúrou, tradíciou a jazykom odčlenili od Čechov na západe a Poliakov či Lužických Srbov na severe a západe. Vytvoril sa z nich samostatný národ, národ Slovákov. Národné uvedomenie si tejto príslušnosti sa začalo šíriť v 18.storočí a zápas o národné bytie sa rozpútal v 19. storočí.

r. 1843 – na fare v Hlbokom Ľudovít Štúr uzákoňuje spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia. Táto slovenčina sa s rozsiahlou úpravou Martinom Hatallom r. 1851, používa viac-menej dodnes.

r. 1845 – začínajú vychádzať Slovenské národné noviny.
r. 1848/49 – revolúcia v celej Habsburgskej monarchii, kde bojovali Maďari za samostatnosť, Slováci za uznanie svojich národných práv, a všeobecne všetci poddaní za zlepšenie ich sociálnej situácie. Hlavným výsledkom bolo zrušenie poddanstva a zabezpečenie rovnosti občanov pred zákonom.
r. 1861 – bolo prijaté Memorandum slovenského národa.
r. 1863 – v Martine založená Matica slovenská.

r. 1867 – dochádza k maďarsko-rakúskemu vyrovnaniu. Habsburgská monarchia sa stáva súštátím dvoch štátnych útvarov spojených hlavou panovníka a tromi ministerstvami. Vzniká Rakúsko-Uhorsko. Maďari tak získali relatívne svoj vlastný štát, v ktorom nastolili postupne tvrdú maďarizáciu Slovákov.
r. 1870 – v Martine vzniká Slovenská národná strana. Takisto v Trnave vzniká Spolok sv. Vojtecha.

r. 1907 – gróf Apony vydáva školské zákony. Sú najsilnejším prejavom maďarizácie. V októbri tohto roku sa tiež odohrala známa tragédia v Černovej, kde maďarskí žandári zastrelili 15 ľudí, ktorí protestovali proti vysväteniu ich kostola cudzím maďarským duchovným, než ich rodákom Andrejom Hlinkom.

r. 1918 – z trosiek prvej svetovej vojny povstala 28. októbra Československá republika. V tejto republike však Slováci ešte stále nemali politicky rovnoprávne postavenie.
r. 1919 – zomiera Milan Rastislav Štefánik (*1880). Bol francúzskym generálom, pilotom, astronómom, politikom a vynikajúcim diplomatom. Organizoval počas prvej svetovej vojny česko-slovenské légie pre boj s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom. V ČSR zastával úrad ministra vojny.

r. 1938 – Nacistické Nemecko zobralo ČSR rozsiahle územia, neskôr celý štát rozbilo na Český protektorát, ktorý bol súčasťou Tretej ríše, a na Slovenský štát na čele s Jozefom Tisom. Tento štát bol vyhlásený 14. marca 1939 a stal sa úzko podriadeným a poslušným satelitom Nemecka.
r. 1944 – vypuklo Slovenské národné povstanie (29. august). Slováci tak manifestovali svoju nevôľu byť nacistickým štátom a začali neúspešný partizánsky odboj proti fašistickým vojakom na Slovensku. r. 1948 – v obnovenej ČSR (r. 1945) Eduard Beneš aj so svojou vládou pod tlakom odstupuje a moci v celom štáte sa ujíma Komunistická strana. Tá všetko znárodnila a nastúpila cestu komunizmu podľa vzoru Sovietskeho zväzu. Svoju moc upevňovala rozsiahlymi represáliami voči politicky nevhodným osobách, kedy dochádzalo k porušovaniu ľudských práv. Významnými sú akcie K a R, ktorými boli násilne zlikvidované všetky kláštory r. 1950. Krajinu vydala na cestu socialistického realizmu a konštruktivizmu. Zaviedla tiež plánované hospodárstvo, ktoré dalo možnosti vybudovať ťažký priemysel, avšak na úkor iných potrieb obyvateľstva.
r. 1950 – totalitný československý štát násilne zlúčil gréckokatolícku cirkev s pravoslávím. r. 1960 – prijatá nová ústava, vyhlasujúca Československú socialistickú republiku (ČSSR).

r. 1968 – v noci na 21. august uskutočnili inváziu vojská Varšavskej zmluvy do ČSSR. Obsadili celú krajinu a zosadila z čela štátu Alexandra Dubčeka, ktorý rozvíjal tzv. socializmus s ľudskou tvárou. V krajine totiž ľudia postupne nadobúdali čoraz viac demokratických práv, čo ohrozovalo stabilitu komunistickej diktatúry. Udalosť je známa ako Pražská jar. Sovietska armáda zostala v štáte až do nežnej revolúcie r. 1989, ktorá dala podnet na jej odchod.
r. 1968 – v Národnom zhromaždení bol 27. októbra prijatý zákon o federácii. Slováci získali relatívne samostatné postavenie. Štát sa premenoval na Česko-Slovenskú socialistickú federatívnu republiku.

r. 1989 – dňa 17. novembra štátne zložky brutálne potlačili pokojnú demonštráciu študentov v Prahe. V dôsledku veľkých zmien v celom východnom bloku sa uskutočnil 27. novembra generálny štrajk, pod ktorého tlakom sa komunizmus v ČSFR ocitol v troskách. Vláda odstúpila a KSČ sa vzdala monopolu.

r. 1993 – Česko-Slovenská federácia sa pokojným spôsobom delí. 1. januára vzniká samostatná Slovenská republika, budovaná na demokratických základoch a trhovej ekonomike.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk