referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ladislav, Ladislava
Pondelok, 27. júna 2022
Obec Lipová
Dátum pridania: 23.09.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Hieu
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 825
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 5m 20s
Pomalé čítanie: 8m 0s
 
Administratívne a cirkevne patril Ondrochov pod Komjatice. V roku 1881 bola osada Ondrochov pričlenená pod Mlynský Sek, kde zostala až do roku 1945. Od roku 1938 – 1945 boli obce začlenené do Maďarska. V roku 1945 ustupujúca nemecká armáda vyhodila most pri mlyne a zničené boli aj stavidlá mlyna na rieke Nitre. Mlyn prestal na dlhú dobu pracovať. Ondrochov bol oslobodený Sovietskou armádou 28.3.1945. Po roku 1945 až do roku 1960 bol Ondrochov politicko – administratívne samostatnou obcou. V roku 1960 sa obce Ondrochov a Mlynský Sek zlúčili a vytvorili obec pod novým názvom Lipová. Z histórie Mlynského Seku

Prvá zmienka o obci Mlynský Sek sa datuje od roku 1379. Predtým sa nazývala Molmuzegh, Malý Seg a neskôr Mlynský Sek. Začiatky osídlenia spadajú do staršej doby bronzovej. Jej osud a vývoj bol veľmi podobný osudu a vývoju Ondrochova. Mlynský Sek vznikol v chotári obce Veľký Sek. Do 15. storočia patril rodu Szegiovcov a panstvu Šurany. Od 15. storočia zmenil viackrát svojich vlastníkov a nedobrovoľne i svoju tvár. Koncom 16. storočia a začiatkom17. storočia ho zničili Turci. Neobišli ho ani ničivé prírodné živly. V roku 1921 obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo, že dvakrát do mesiaca 9. a 27. vždy popoludní o pol tretej bude prichádzať lekár na vlastnom záprahu za paušálnu odmenu 600 korún. V obci pôsobila jedna pôrodná babica. Poštu z Veľkých Šurian do obce každý deň prinášal dedinský listonosič. Bola tu i štátom vydržiavaná škola. V budove školy bol učiteľský byt.

Škola mala aj svoju knižnicu. Vyučovanie sa viedlo v maďarskom a neskôr v slovenskom jazyku. Škola sa aktívne podieľala na kultúrnom rozvoji obce a udržiavaní miestnych zvykov a ľudových tradícií. Obyvatelia obce patrili k chudobnejšej spoločenskej vrstve. Žili tu väčšinou ľudia, ktorí sa živili prácou ako sezónni poľnohospodárski robotníci.Turcsányi Lajos zastával funkciu vrchného slúžneho. Obyvatelia bývali v jednoduchých domčekoch, ktoré sa stavali z hliny, tzv. nabíjanice. Strechy domov boli pokryté slamou, šindľom, trstinou a neskôr si gazdovia pokrývali strechy škridlou alebo eternitom. V domčekoch sa nachádzala izba, komora, kuchyňa, predsieň a v niektorých i pec. Do roku 1852 tu nebola postavená kaplnka ani kostol. Obec mala iba zvonicu a na cintoríne bola postavená socha svätého Jána Nepomuckého. Dala ju vystavať Mária Dombajová rodená Turcsányiová. Obecná kasa len s veľkou námahou stačila pokrývať potreby obce.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.