Ako málokde bolo v starovekom Egypte náboženstvo prepojené s kultúrou tejto v svojej dobe vysokorozvinutej spoločnosti ktorá sa sformovala v životodarnej delte Nílu v dobe, keď sme mali v Európe ešte dobu kamennú. Pochopiť túto kultúru bez preskúmania ich náboženstva by bolo takmer nemožné. Vyvíjalo sa takmer úplne izolovane a za 3000 rokov jeho existencie je známych približne 2500 bohov. Počiatok náboženstva by sme teda mohli datovať zhruba do polovice 4. tisícročia pred našim letopočtom, keď sa pri Níle začali usádzať kmene ktoré ale už mali vlastných bohov (spravidla to boli zvieratá a rastliny). Pri spájaní kmeňov niektorí bohovia posilňovali pozíciu, iní ju strácali až upadli do zabudnutia. Postupným zhlukovaním sa vytvorili 2 ríše – Horný Egypt a Dolný Egypt. Bohovia si v tejto fáze vývoja ešte boli rovní, neexistoval medzi nimi hierarchický systém, aj keď sa v tej ktorej oblasti stával niektorý boh dominantným. Bohužiaľ naše informácia z tejto rannej doby sú značne redukované a nejasné, pretože jediným priamym zachovaným svedectvom sú hieroglyfy, ktoré ale boli pri zmenách dynastií ale aj jednotlivých panovníkov ničené alebo prepisované.

Po zjednotení Egypta sa začali objavovať bohovia s celoegyptským pôsobením napr.: boh Hor, syn Usirisa (okrem iného boh Nílu a podsvetia), boh nebeský, sokolí (často bol zobrazovaný ako ľudské telo s hlavou sokola alebo priamo ako sokol), jeho oči mali stelesňovať Slnko a Mesiac a bol stotožňovaný s osobou žijúceho panovníka. Jeho postavenie sa však s behom času zmenilo stratil svoje vedúce postavenie, ktoré si predtým vydobyl v súboji s vrahom a bratom svojho otca, bohom púšte, búrky a mora Sutechom.

Avšak podľa iných prameňov bol stvoriteľom sveta aj všetkých ostatných bohov, ľudí a zvierat Ptah, ktorého však ako celoegyptsky vládnuceho uznávali predovšetkým jeho mnísi a oprávnenosť jeho nadvlády zdôrazňovali tým, že bol hlavným bohom zjednoteného hlavného mesta Egypta (Mennefer). Zobrazovali ho ako muža s vyholenou hlavou alebo v tesnej kapucni. Bol považovaný za vynálezcu a ochrancu remesla a umenia. Postupne splynula jeho osoba s bohmi Re a Amon, ktorí mali v niektorých častiach ríše podobné postavenie ako on hlavne v hlavnom meste.
Tak sme sa dostali k pomerne známemu svetustvoriteľoví a zároveň jednému z prvých slnečných bohov – k bohovi Re. Bol kozmickým božstvom a bol stotožňovaní so Slnkom (Slnko tvorilo jeho telo), bol považovaný za najvyššiu spravodlivosť.

Egyptskí králi boli jeho synmi a podľa mytológie mohol na seba vziať akúkoľvek podobu, taktiež bol zobrazovaní v rôznych podobách (sokol, skarabeus, guľa, kocúr, šakal, lev atď.). Vďaka svojej univerzálnosti sa jeho kult udržal pomerne dlho.
Ďalším, avšak len lokálnym bohom, ktorý bol uznávaný ako prvý až v období strednej ríše bol Amon(aj keď dávno predtým boli uznávaní iní bohovia), boh mesta Théby (Veset), ktorého kňazi si získali podporu kráľa ktorí im pomohol dostať sa k moci. Potom nasledovala krátka, pre Egypt netypická doba monoteizmu, keď bol počas vlády kráľa Achnatona (vlastným menom Amenhotep III) v období Novej ríše za jediného boha vyhlásený Aton – životodarné Slnko a majetky mníchov uznávajúcich Amona boli skonfiškované. Monoteizmus netrval dlho, pretože po smrti Achnatona (pravdepodobne násilnej) bol tento vyhlásený za kacíra a Vesetský mnísi sa vrátili späť k moci. Amonova sláva nakoniec upadla so slávou Vesetu.