Jefferson sa narodil v roku 1743 v Albermarle County, Virginia. Zdedil od svojho otca pozemok a od matky vysoké sociálne postavenie. Študoval na vysokej škole William and Mary, kde študoval právo. V roku 1772 sa oženil s Martha Wayles Skelton. Pehavy a ryšavovlasý, dosť vysoký a nemotorný Jefferson bol dobrý korešpondent (dopisovateľ), ale nebol dobrým rečníkom na verejnosti. V kontinentalnom kongrese radšej prispieval svojim perom ako hlasom.


Jeffersonove prehlásenie o nezávislosti spočívalo na princípoch, ktoré by obsahovalo aj formu štátneho usporiadania krajiny, teda vyhlásenie republiky na čele s prezidentom, kde by v novom štátnom útvare (republike) boli zakotvené aj také ustanovenia, ktoré do života spoločnosti budú zavádzať a uplatňovať základné demokratické práva a slobody, ako napríklad: rovnosť občanov pred zákonom, zvrchovanosť ľudu, právo vlastníctva súkromného majetku, ale aj právo ľudu meniť formu vlády a pod.

Pôvodne T.Jefferson do Prehlásenia o nezávislosti zakotvil aj návrh na zrušenie otroctva, ale tým by bolo šťastie „bielych“ ohrozené, takže na žiadosť Južnej Karolíny a Georgie, bol tento paragraf vyčiarknutý.Neprijatie tohto zákona Jeffersona veľmi rozčarovalo, lebo to bolo ustanovenie, ktoré ešte zaviedol kráľ, a bolo „proti ľudskosti“. On ale nemienil v tejto otázke len tak rezignovať. Preto, keď sa mu naskytla ďalšia príležitosť, a tá prišla v r. 1784, znovu predkladá svoj návrh zákona na zrušenie otroctva vo všetkých štátoch Únie. Ale ani tentokrát nebol jeho návrh väčšinou hlasov prijatý, i keď teraz o jeho zamietnutí rozhodol iba jeden hlas. Jefferson bol vtedy sklamaný, lebo v neprijatí tohto zákona o zrušenie otroctva v novom štáte, na ktorom sa takou významnou mierou podieľal, na americkej demokracii a ľudských právach stále zostávala zahanbujúca škvrna. Čo on osobne považoval za vážny nedostatok amerického zákonodarstva, ktoré ale v tomto období odzrkadľovalo myslenie a predsudky väčšiny vtedajších amerických politikov.

V rokoch 1785 – 1789 sa Thomas Jefferson stáva vyslancom USA v Paríži. A keďže to bola doba aj začiatku Veľkej francúzskej revolúcie, lebo Francúzsko sa rozhodlo ísť tiež cestou „slobody, bratstva a rovnosti,“ aby sa tak zaradilo do čela demokratických štátov sveta, stal sa Jefferson jej obdivovateľom a sympatizantom. Po dobu jeho misie vo Francúzsku americký kongres schválil dňa 28.