Mor

Európu mučili epidémie moru dlhých 15 storočí.
Bubonická forma moru sa v západnom svete po prvý raz objavila v prvom soročí nášho letopočtu, keď vznikli epiémie v Líbyi, Egypte a Sýrii. Odtiaľ sa šíril ďalej cez Rímsku ríšu. V apríli roku 542 n.l. prepukol mor v Konštantinopole. Mnohí z obyvateľov ochoreli, mali vysokú horúčku, opuchy a ukrutné bolesti. Ochorenie, ktoré na nich doľahlo bola vlastne bubonická (žľazová) forma moru, ktorý prichádzal z východnej časti stredomoria a v preplnených uličkách Konštantinopolu sa rýchlo šíril. Mor zúril v meste 4 mesiace. V čase, keď vrcholil zomieralo 10000 ľudí denne. Zostalo len málo takých, čo boli dosť silní, aby pochovali mŕtvych, pričom nepochované telá epidémiu ešte zhoršovali. V auguste začal počet ochorení klesať aj keď počas nasledujúcej zimy si epidémia vyžiadala ďalšie obete. Mnohí z tých čo sa uzdravili, zostali až do konca života poznačený chybou reči alebo čiastočne ochrnutí. Napríklad aj cisár Justinián ochorel na mor, ale priam zázrakom sa mu podarilo uzdraviť. Jeho choroba sa však držala v tajnosti.

V roku 1348 prepukla v Európe najväčšia epidémia moru v dejinách. Preniesla sa z obchodných karavánových trás z Číny na Stredný východ odkiaľ ju do Európy priviezli loďami. Rozšírila sa tu závratnou rýchlosťou pretože, mikróby spôsobujúce mor prenášali blchy žijúce v srsti tmavého potkana, ktorého výskyt bol v 14. storočí enormný. Najviac boli postihnuté mestá kvôli zlým hygienickým podmienkam. Navyše nemali kanalizáciu ani odvoz odpadu. Medicína bola proti tejto zákernej chorobe, ktorá mala inkubačnú dobu len pár dní, bezmocná. Používali sa voňavé vody na čistenie vzduchu, ale to samozrejme nepomáhalo. Symptómami jednej formy ochorenia boli aj tmavé škvrny na koži obete a preto sa táto epidémia označovala ako „Čierna Smrť“. Všetkých čo sa moru neubránili čakala takmer nevyhnutná smrť. A tak v rokoch 1348-1390 podľahlo moru 25 miliónov Európanov teda asi jedna tretina európskej populácie, ale nebol to ešte definitívny koniec. Mor sa vracal znovu a znovu ďalšíh 40 rokov. Zomrelo toľko ľudí, že vznikol veľký nedostatok pracovnej sily. Poklesla produkcia potravín a následne vznikol veľký hlad.

V dnešnej dobe sa už mor nevyskytuje, pretože vírus nemá podmienky pre vznik. A aj keby áno nešíril by sa tak rýchlo a bol by v krátkej dobe zastavený. Obete by boli modernou medicínou vyliečené.