Napriek takýmto zvykom si Aztékovia cenili pokoru, súcit, poslušnosť a pracovitosť. Zaviedli prísny právny poriadok, v ktorom za zločin hrozili kruté tresty. Chlapcov z vyšších vrstiev posielali do internátnych škôl, kde sa pripravovali na boj a študovali právo, politiku, históriu a hudbu. Ostatní chlapci sa popri bojovom umení učili remeslá; dievčatá sa pripravovali na úlohu gazdín a matiek. Život plynul v znamení obradov, ktoré sa riadili dvoma kalendármi: kalendárom pre bežný rok a kalendárom posvätného roka. Práve tak, ako Aztékovia založili svoju ťíšu na konflikte, na protivenstvách bol podľa ich mýtov založený aj sám akt stvorenia: 4x vraj bohovia stvorili určitú epochu a 4x ju zasa zničili. Až potom vraj stvorili súčasnú epochu. Svoje mýty Aztékovia zaznamenávali do kníh a na vázy, do dreva, kostí a kameňa. Hovorili jazykom NAHUATL a používali obrázkové písmo.

Mýtus prispel aj k zániku ich ríše. Španielsky dobyvateľ Hernando Cortéz využil aztécke proroctvo, podľa ktorého sa mal jedného dňa vrátiť z východu na svoj trón boh QUETZALCOÁTL. Cisár Montezuma bol legendou taký znepokojený, že za bájneho boha, ktorý sa spoza mora vrátil domov, aby prevzal svoje kráľovstvo, považoval práve Cortéza. Tak sa stalo, že 13. augusta 1521 slávne mesto Tenochtitlán padlo do rúk Španielov.