Michele Nostre-Dame životopis

Nostradamus
Blázon, kacír alebo génius?
Nostradamus patrí k radu uctievaných prorokov siahajúcemu až po biblické časy. Michel de Nostredame, latinsky Nostradamus, sa narodil 14.decembra 1503 vo francúzskom Saint-Rémy de Provence. Pochádzal z rodiny židovského právnika, ktorý prestúpil na katolícku vieru. Humanitné vzdelanie získal v Avignone. Začal sa zaujímať o astrológiu a astronómiu a nadšene podporoval Kopernikove teórie. Študoval medicínu na univerzite v Montpellier. V roku 1526 vypukla v južnej časti Francúzska morová epidémia. Na rozdiel od iných lekárov pred morom neutekal, ale cestoval po krajine a snažil sa pomôcť. Vymyslel prosté antiseptické postupy, ktoré poskytoval spolu s bylinnou terapiou. Usadil sa v Avegne ako lekár, kde sa aj oženil a zoznámil s Julom Césarom Scaligerom, jedným z najväčších učencov tej doby. O niekoľko rokov však prišiel o manželku i svoje deti v ďalšej morovej epidémii. Odišiel ako morový lekár do Aix-en-Provence. Vyrábal a predával lieky a kozmetiku. Potom ho povolali do Salonu, kde sa druhýkrát oženil s peknou vdovou Annou Ponsardovou. V tomto období sa prehĺbil jeho záujem o astrológiu. Francúzsko bolo na pokraji občianskej náboženskej vojny. Začal zostavovať almanachy a štvorveršia s "predpoveďami". Nasledovali Centúrie. Zapísal viac ako deväťsto predpovedí. Pri písaní proroctiev Nostradamus dbal predovšetkým na vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť svojej rodiny. Hrozbou bolo horlivé ťaženie cirkvi proti kacírstvu a bosoráctvu. Ak by sa duchovní hodnostári dozvedeli, že Nostradamus má dočinenia s mágiou, mohli by ho obžalovať a predvolať pred pápežskú inkvizíciu, teda pred formálny vyšetrovací súd. Ak by sa uskutočnili niektoré z pochmúrnych proroctiev, za pôvodcu skazy by označili jasnovidca a príčinu by kvalifikovali ako maleficium, čo je latinsky právnický termín, označujúci škody spôsobené čarodejníkmi, ktorých pokladali za posadnutých diablom. Danej osobe prislúchal trest smrti. Vtedy považoval za potrebné požiadať o ochranu samotnú kráľovnú Katarínu Medicejskú, uchvátenú okultizmom. V roku 1556 ho pozvala na svoj dvor. Už bolo publikované štvorveršie, ktoré naznačovalo smrť jej manžela Henricha II. Dodnes je jeho najznámejším a údajne splneným proroctvom a píše sa v ňom: "Mladý lev starého leva predčí, v jednom dueli na bojovom poli.

V zlatej klietke vypichne mu oči, z dvoch jeden víťazí, krutá smrť bolí." Panovník v roku 1559 skonal po súboji s mladým rytierom Montgomerym, keď mu kopija cez pozlátenú prilbu prepichla oko. Montgomery mal v erbe leva. Katarína mu verila a za jeho služby ho aj odmenila. Následne si dala zostaviť horoskop pre seba a svojich synov. Oznámil jej, že traja z nich budú vládnuť- jeho prekvapujúca predpoveď sa splnila: traja chlapci zasadli na trón pod menami František II., Karol IX. a Henrich III. V štvorveršiach sa príležitostne zjavujú zmienky o zatmení. Súčasné zatmenie Slnka a Mesiaca vedľa seba je veľmi nezvyčajné, napriek tomu je tento úkaz opísaný: "Potom, po zatmení dvoch svetiel veľkých, ktoré sa medzi aprílom a marcom udeje: Ach, aké straty! Lež pár vplyvov významných napomôže obom stranám z mora i zo zeme." K tejto časovej zhode zatmenia Slnka a mesiaca došlo v roku 1556. Od apríla do augusta vôbec nepršalo a nasledujúca zima bola mimoriadne krutá. V roku 1557 opäť vzbĺkli dlhotrvajúce nezhody medzi Anglickom a Francúzskom. Nostradamus sa v štvorveršiach 1.-32. prorocky zmieňuje o more 10-ráz, potom ho však spomína veľmi málo. Určite si uvedomoval dejiny tejto choroby a bolo mu jasné, že sa objavuje v epidemických vlnách. V 10. štvorverší Nostradamus uvádza aj niekoľko predpovedí o miléniu. Varuje: "Onedlho všetko bude zariadené. Čaká nás veľmi neblahé storočie: U maskovaných a osamelých dôjde k zmene, nemnohí si budú chcieť uchovať pozície." Viacerí komentátori sa nazdávajú, že uvedené štvorveršie predpovedá Francúzsku revolúciu z roku 1789, v ktorej životy aristokracie a v celibáte žijúcich duchovných boli obrátené na ruby, keď v roku 1790 ich stavy zrušili. V 11. štvorverší sa objavuje významná a značne špecifická predpoveď: "Spravodlivého neprávom trest smrti stihne, zotnú ho verejne a pred zrakom davu. Na mieste tomto tak hrozný mor skrsne, že sudcovia o ratu zutekajú." Ako prvá sa vtíska domnienka, že toto štvorveršie sa vzťahuje na verejnú popravu anglického kráľa Karola I., po ktorej nasledoval veľký londýnsky mor v rokoch 1655-1666. Mohlo ísť však aj o "oficiálnu vraždu" Sira Thomasa Overburyho v londýnskom Toweri. Nostradamus spomína ďalšie zatmenie Slnka a spája ho so zjavením sa nejakého strašidelného tvora či okolností: "Keď zatmenie Slnka nastane, prostred dňa príšera sa zjaví: Vykladať sa bude rozlične, nepôjde o peniaze ani podobné javy." Čiastočné zatmenie Slnka bolo roku 1765, čo opäť naznačuje, že predpovede týkajúce sa 30.-35. štvorveršia sa vzťahujú na dekády v polovici 18. storočia. Iba o štyri roky neskôr sa v Ajacciu na Korzike narodilo dieťa menom Napoleon Bonaparte.

Nostradamus údajne presne predpovedal aj veľký požiar Londýna z roku 1666, slávu i smrť anglickej kráľovnej Alžbety I., nástup Adolfa Hitlera, jadrový útok na Hirošimu a Nagasaki, atentát na amerického prezidenta J.F. Kennedyho. Jeho predpovede siahajú vraj až do roku 3797. Autori skúmajúci Nostradama neustále poukazujú na to, že bol príliš zameraný na pochmúrne a temné oblasti a že jeho proroctvá sú popretkávané viac-menej neustálymi bojmi ľudstva. Je to obraz jeho doby. V 16. storočí bola Európa v nepretržitom vojnovom stave a Nostradamus nemal dôvod veriť, žeby sa táto situácia niekedy mohla zmeniť. Kľúčovým problémom zostáva rozlúštenie jeho veršov. Písal šifrovane francúzštinou 16. storočia, ovplyvnenou vidieckym dialektom, používal cudzie slová či také, ktoré si sám vymyslel. Verše zahŕňajú slovné hračky a hádanky. Navyše, nie sú zoradené podľa času, kedy sa majú stať a nie sú uvedené konkrétne mená ani miesta. Vo svojich vyjadreniach bol veľmi opatrný, aby ho neobvinili z čarodejníctva. Dôsledkom je, že žiadny preklad či výklad Nostradama nie je rovnaký a neponúka ten istý význam proroctva. Kritici tvrdia, že práve nejasné symbolické, vyjadrovanie je zodpovedné za obrovský úspech proroka. Jeden záver je nepochybný. Nekonečná variabilita významov, ukazuje, že akýkoľvek produkt by sme z jeho štvorverší chceli vytvoriť, Nostradamus nám vždy poskytne ten najkvalitnejší materiál. V tomto zmysle bol Nostradamus pravdepodobne najgeniálnejším jasnovidcom všetkých čias. Podľa skeptikov bolo naplnenie textov za celé stáročia len otázkou času. Sláva Francúza je nespochybniteľná. Michel de Nostredame zomrel 2. júla 1566 ako prominentný vážený muž a uznávaný jasnovidec vo veku 63 rokov zrejme na zlyhanie obličiek v dôsledku srdcovej choroby. Na jeho náhrobnom kameni v kostole Salone de Provence je vyryté: "Tu odpočívajú kosti slávneho Michela de Nostradama, ktorého božské pero bolo ako jediné povolané písať o budúcnosti pod vplyvom hviezd. Nech nikto neruší jeho pokoj.".

Zdroje:

internet -