Vrbica
Medzi staré osady v Liptove patria nielen tie, čo majú názvy zamestnaneckého charakteru, ako napr. Kľačany, ale i osady s názvom prírodného rázu ako napr. Vrbica. Najstarší písomný údaj k dejinám Vrbice pochádza síce z roku 1267, ale z neho vyplýva, že Vrbica ako osada jestvovala už pred rokom 1235. Stala sa kráľovským majetkom, Belo IV. ju daroval magistrovi Mikulášovi, synovi Marka, ktorý bol spišským šľachticom. Marek spolu so synom Mikulášom vlastnili aj iný majetok v Liptove, na ktorom okerem kúrie stál aj kostol svätého Mikuláša, ktorý bol doteraz nesprávne spájaný s Liptovským Mikulášom. Podľa týchto údajov by sa mali pre druhú polovicu 13. St. predpokladať – prvá hlavná časť Vrbice, patriaca šľachticovi Mikulášovi, a druhá menšia časť, zvaná v listinách ako Grienovište, ktoré sa koncom 14. st. stalo majtetkom zemanov z Okoličného. Dokedy sa udržal šľachtic Mikuláš, respektíve jeho potomstvo vo Vrbici, sa nedá presne povedať. Zdá sa, že už roku 1326, keď sa ako susedia majetku zemanov z Okoličného spomínajú už len poddaní z Vrbice. Vrbica opäť bola kráľovským majetkom, respektívne poddanskou osadou novopostaveného kráľovského hradu Hrádok, na čom mal zásluhu zvolenský župan magister Donč. Hoci po celé 14. st. sa spomínajú v listinách Vrbica a Vrbičania ako susedia zemanov z Okoličného, tieto údaje sú naozaj málovravné.

Palúdzka
Názov osady súvisí so staršou susednou osadou Paludza, ktorá jestvovala už pred 13. st. a iste aj na území Palúdzky jestvovalo obyvateľstvo už v prvej polovici 13. st. Na území Palúdzky žilo dvojaké obbyvateľstvo, jednak občinoví roľníci, jednak vojenská skupina, ktorá stála na predhode ku skutočnej šľachte. Keď roku 1286 dostal notár zvolenského župana Demitra Ondrej Palúdzku ako feudálny majetok od kráľa Ladislava IV., nastala v osade nespokojnosť medzi roľnídkymi občinníkmi a vojakmi. V nasledujúcom roku sa vojaci Marek, Benedikt a Móric z Palúdzky vzdali svojho práva na občinovú pôdu v Paludzke, čím sa vzhli nadvláde nového zemepána Ondreja, zakladateľa šľachtickej rodiny z Palúdzky. Vzdelaný šľachtic Onderej dal akolo roku 1300 vybudovať v Palúdzke pre potreby vlastné a svojich poddaných, kostol k úcte Jána apoštola. Je zaujímavé, že tento kostol dostal iba privilégia kaplnky s cintorínom, lebo farské právo (krsty, svadby...) si tu naďalej ponechal svätomarský farár. Ako vidíme v oblasti kultúry tu hlavnú úlohu hralo náboženstvo.

V dejinách starého Mikuláša a s ním spojených osád rozhodujúcim faktom bolo udelenie trhových a jarmočných výsad, ako i jestvovanie farského kostola, pretože na základe týchto práv sa starý Mikuláš vyšvihol najprv nad Ondrášovú a potom i nad Vrbicu, ktorej obyvatelia sa márne usilovali v 15. St. Mikulášu konkurovať. Volnejšie postavenie Mikulášťanov umožnilo odraziť úsilie Vrbice stať sa ďalším ekonomickým strediskom.